Emil Zola je považovaný za hlavného predstaviteľa literárneho naturalizmu, ktorý vo svojom diele skúmal vplyv prostredia a dedičnosti na ľudské osudy. Jeho rozsiahla sága Les Rougon-Macquart detailne vykresľuje dopady priemyselnej revolúcie na francúzsku spoločnosť cez osudy jednej rodiny naprieč generáciami. Zola majstrovsky zachytával sociálne témy a psychológiu postáv, čím sa stal hlasom svojej doby. Jeho dielo dodnes inšpiruje umelcov a rezonuje s modernými čitateľmi.
Jedna z najväčších afér konca 19. storočia – Dreyfusova aféra – mala silnú odozvu v dobovej tlači. Najznámejšou osobnosťou, ktorá sa k afére vyjadrila, bol významný francúzsky spisovateľ Émile Zola vo svojom známom pamflete pod názvom Jaccuse…!, teda „Žalujem…!“. Tento brilantnýžurnalistický text nebol doteraz na Slovensku preložený ani publikovaný. Okrem spomínaného pamfletu od Émila Zolu v knihe nasledujú texty významných osobností súdobého spoločenského, politického a umeleckého života vo Francúzsku, aby sme dnešným čitateľom poskytli komplexný obraz reflexie tejto aféry vo vtedajšej francúzskej spoločnosti.
Doktor Pascal je Zolova novela o rodinných vzťahoch a o strete vedy a cirkvi. Autor jej dej sa typicky skrúca, namiesto harmónie dáva priestor tragédii. Hlavná postava, doktor Pascal sa venuje medicíne 12 rokov. Jeho matka, madam Rougon, má o syna starosti. Chcela mať z neho slávneho doktora. No on popri výskume lieku proti dedičným chorobám, zbiera dôverné materiály o členoch rodiny. Nie všetci z rodiny schvaľujú jeho výskum a obávajú sa zhromaždeného materiálu. Madam Rougon sa pokúša získať Clotildu, neter doktora Pascala, ktorá žije v strýkovom dome, na svoju stranu. Clotilda spolu s ňou opustí strýka, no je voči nemu naďalej lojálna. Cíti však, že sa strýko občas mieša do Božích plánov a pokúša sa zničiť dokumenty. Pascal si uvedomí, že miluje Clotildu, a napokon sa z netere a strýka stanú milenci. Clotilda musí odcestovať do Paríža a vracia sa, keď zistí, že je tehotná. Pascal však dve hodiny pred jej príchodom umiera. Kompromitujúce dokumenty madam Rugon spáli.
Trochu bokom od ostatných sociálnych diel stojí Zolov román Dielo (1886), ktorý uvádza čitateľa do prostredia parížskej umeleckej bohémy a predovšetkým rodiacej sa impresionistickej školy a ktorým veľký naturalista zaujíma postoj k mnohým otázkam umeleckej tvorby. Stredobodom románu sú tragické osudy maliara Clauda Lantiera (stelesňujúceho črty niektorých Zolových súčasníkov, najmä jeho priateľa Paula Cézanna), neplnohodnotného génia, zakladateľa novej školy plenéru, usilujúceho sa vytvoriť majstrovské dielo. Tak ako aj v Balzacovom Neznámom veľdiele pokus zmocniť sa prírody, vytvoriť na plátne úplnú ilúziu života stroskotáva, tak sa končí fiaskom aj celý tvorivý život Zolovho hrdinu, po ktorom zostáva len torzo poznačené zábleskami geniality. Tento balzacovský motív je v románe skomplikovaný Claudovou rodinnou drámou. Umelcova celistvá nátura neznáša rozdvojenosť, môže alebo bezmedzne ľúbiť ženu alebo sa bezmedzne odovzdať umeleckej tvorbe. Láska ku Kristíne nivočí v ňom umelca a oddanosť umeniu rozvracia jeho lásku. Zola poeticky píše o trýzni a radosti z umeleckej tvorby, poeticky približuje čitateľovi nezabudnuteľné pohľady na krásy Paríža, s temperamentom a bezprostrednosťou hovorí o rodiacej sa telesnej i duševnej láske medzi mužom a ženou, o jej vzopätí i páde, slovom, nenechá čitateľa ľahostajným a strhne ho do víru svojho rozprávania. Prvé vydanie.
Naturalistický román známeho francúzskeho spisovateľa. Autorovo presvedčenie, že človek je úzko determinovaný rodičmi a prarodičmi, že dedí najmä ich chyby, komplexy a choroby je v tomto románe zobrazené až do krajnosti. V Lantierovi sa za dlhé generácie nahromadila túžba zabiť, no súčasnehrôza z krvi, takže žije v rozpoltenosti, až do osudného dňa, kedy sa stane svedkom vraždy.
Tak ako Balzac v svojej monumentálnej Ľudskej komédii znamenite vykreslil obraz spoločnosti od Napoleonovho pádu až po koniec Reštaurácie roku 1830, Emile Zola si zaumienil vytvoriť románový cyklus, ktorý nazval Rougonovci-Macquartovci, s podtitulom „Prírodopis a sociálne dejiny jednej rodiny za Druhého cisárstva". Hriech pátra Moureta je jedným z románov tohto dvadsaťzväzkového cyklu a Zola v ňom rozvíja myšlienku boja blahodarných síl prírody proti cirkevnému tmárstvu. Je to románik vrúcnej lásky mladého kňaza a dievčiny voľne vyrastajúcej uprostred bujnej prírody. No mladý kňaz, spútaný cirkevnými dogmami, ľutuje svoj hriech, vracia sa z čarovnej záhrady ich lásky opäť na faru — a Albine dobrovoľne odchádza zo sveta. Toto Zolovo dielo si získalo veľa nadšených čitateľov a obdivovateľov najmä pre svoju poetičnosť. Prekrásne opisy prírody, čarovnej záhrady hýriacej farbami a vôňami, spätosť človeka s prírodou, láska dvoch mladých ľudí v lone tejto prírody — to všetko je skôr lyrická báseň ako ozajstný román a zanechá v čitateľovi nezabudnuteľný dojem.
Autor hlboko v duši zostával romantikom, človekom túžiacim po kráse a čistote. I keď nedokázal plne pochopiť podstatu dejinného vývoja, predsa jeho čestnosť a hlboká znalosť života mu dávali možnosť správne predvídať budúcnosť. Autor jej veril, očakával triumf plodného a slobodného života. Bol presvedčený, že radosť žiť, ktorá sa stala aj titulom tohto románu, zvíťazí nad predsudkami i dedičnými znakmi - v tomto duchu vytvoril aj svoju hrdinku...
