Carmen Blanco García je autorkou poézie, prózy a esejí, ktorej dielo sa vyznačuje hlbokým skúmaním ľudskej existencie. Jej písanie často čerpá z galícijskej kultúry a identity, pričom sa nebojí experimentovať s formou aj obsahom. Ako profesorka univerzitného typu pristupuje k svojim textom s akademickou precíznosťou, ale zároveň je naplnená vášnivým záujmom o slobodu a multikultúrny dialóg.
Esta obra se presenta como un microscopio para observar la vida a través de poemas que reflejan alegrías y tristezas, amores y desamores, llenos de sensibilidad. Se espera que los lectores revivan su niñez y encuentren alegría, incluso en la tristeza, al concluir la lectura.