O činoch a životoch veľkých cisárovien vieme veľa, no o ich detstve a mladosti takmer nič. Akú výchovu získali tieto ženy, ktoré neskôr formovali svetovú ríšu? Aké mali privilégiá, ktorým pravidlám sa museli podrobiť, ako často vídali rodičov? Mária Terézia žila v neskorom baroku, Alžbeta v búrlivých rokoch 19. storočia a Zita bola prvou a zároveň poslednou habsburskou cisárovnou 20. storočia. Jedno však mali spoločné: Žiadna nebola predurčená stať sa cisárovnou.
Mladý arcivojvoda František Ferdinand nechce uzavrieť manželstvo z rozumu, a preto stroskotal už nejeden sobáš. Keď však stretne mladú grófku Žofiu Chotekovú, dcéru rakúsko-uhorského vyslanca v Drážďanoch, rýchlo si uvedomí, že ona je žena jeho života. Vzťah však nemá budúcnosť, lebo Žofia napriek svojmu urodzenému rodokmeňu nepatrí do úzkeho okruhu „vyvolených“, ktorí sa môžu sobášiť s Habsburgovcami. Cisár František Jozef preto zásadne nesúhlasí so synovcovou voľbou. František Ferdinand sa však nevzdáva. Takmer dva roky bojuje o to, aby sa mohol oženiť so svojou vyvolenou Žofiou. Cisárska rodina sa snaží všetkými prostriedkami tento vzťah zmariť, lebo v ňom vidí nebezpečenstvo pre ďalšiu existenciu monarchie. Až keď sa František Ferdinand začne vyhrážať samovraždou, súhlasí cisár so svadbou. Avšak len pod podmienkou, že následník trónu aj jeho potomkovia sa vzdajú nároku na trón. Napriek tomu, že im viedenský dvor a prísny dvorský ceremoniál neustále hádže polená pod nohy a pár žije oddelene od ostatnej rodiny, na ich veľkej láske sa nič nemení. Po štrnástich rokoch šťastného manželstva ukončí atentát v Sarajeve 28. júna 1914 „príbeh veľkej lásky v Habsburskom rode“. Ich smrťou sa končí aj obdobie habsburskej monarchie.
