Jozef Cíger-Hronský Knihy

Synko Zajko, nikdy nebude z teba poriadny zajac! Pred chalupou sedíš, do slniečka hľadíš a nevieš ani, kde je kapustné pole! Čože tam Zajkovi kapustné pole, keď on len o tom rozmýšľal, že by rád šiel do sveta - a aj sa vybral a rovno lietadlom. Bolo mu zle i nedobre, ale Zajko sa nezľakol - ani medvedice, ani horárových psov. A zbojníkov? Kto chce ďalej vedieť, musí ďalej čítať v knižke - a veru sú tam neuveriteľné Zajkove príhody.

Pochopiť román Pisár Gráč a jeho ústrednú postavu znamená tak trochu vybojovať myšlienkový zápas sám so sebou. Predovšetkým v tom zmysle, že kniha ponúka hľadať analógie z vlastného života, že núti zamyslieť sa nad základnými životnými problémami, takže nezostaneme pri obdive modernosti Hronského prejavu, ani iba pri obdive nadčasovosti jeho myšlienok. Práve filozofická rovina diela nás vzruší svojím výbojom kvasu, ktorý niesol autor v sebe. Súčasne s novými myšlienkovými závanmi opúšťa dedinu a dramatizuje skutočnosť tým, že preniká do vnútra mestského človeka.

I rád začítavam sa do bájí a povestí našej otčiny a podľa nich napísal som túto knižočku. Dívate sa okolo seba po lúčinách, vŕškoch a dolinách, počúvate šum nášho vetríka a zurkot našich potôčikov, nuž - počúvajte i hlas našich bájí a povestí. J. C. Hronský

Kniha obsahuje tri najznámejšie slovenské rozprávky - Janko Hrášok, Popolvár, Valibuk.

Akože by mohlo stačiť Smelému Zajkovi, že raz videl svet? Veď sa mu v ňom tak dobre vodilo, že si vyslúžil auto aj nevestičku. Akože by mohol doma obsedieť a akože by sa mohol vo svete strachovať? Svoju mladú žienku poučil, že keď si zajac natiahne nohavice, nemusí sa ani horára báť – a už sa im cesta míňala. Viedla ich cez potok, cez more, cez Turecko až do africkej púšte. Nebolo to nikde bez nebezpečenstiev, ale Smelý Zajko bol aj Zajko slávny. Slávna je aj knižka o ňom.

Predavač talizmanov sprítomňuje magickú atmosféru Večného mesta - prvej zastávky na Hronského neľahkej exilovej púti - náhly kontrast nadčasovosti a každodennej tragiky emigranta... Rím doslova fascinoval Hronského a ponúkol mu vzácnu inšpiráciu a motiváciu na stvárnenie pozoruhodných diel. Práve v Ríme sa zrodila prekrásna novela Predavač talizmanov Liberius Gaius od Porta Collina. ktorá vyznačila medzník v spisovateľskej tvorbe i v jeho osobnom živote. Nechajte sa aj vy uniesť závanom antiky do čias. keď sa rodilo nové poradie hodnôt! Andreas Búr Majster – román je štylizovaným odrazom Hronského životnej situácie, keď je nútený emigrovať. Zaoberá sa témou osamelosti človeka, straty základných istôt, oporu hľadá v stvárnení nadčasovej témy umenia. Príbeh je situovaný do 18. – 19. storočia, hovorí o ľúbostnom vzťahu majstra piliara k Lucii a Amálii z Bojnického zámku. Silná je v ňom mravná problematika hriechu, obete a očisty.

Všadejama, Všadebrada, Všadekapusta sú tri najmúdrejšie kozliatka na svete - veď preputovali zo Slovenska až do Ameriky a ani tam sa nestratili, lebo museli nájsť svojho malého gazdu. Kozliatkovským rozumom si museli pomôcť aj medzi múdrymi deťmi v škole i medzi zručnými remeselníkmi a námorníkmi. A keď si nevedeli pomôcť, nuž si celkom obyčajne zamekotali...

Zbierka Pohár z brúseného skla je priam reprezentačnou vzorkou tvorby Jozefa Cígera Hronského. Je potvrdením autorovho prozaického rukopisu, ktorý vniesol do slovenskej literatúry prostú elganciu, prenikavý sociálny pohmat a psychologický nález človeka medzi ľudmi. Na Slovensku tak vyšiel Pohár z brúseného skla po prvý raz.

Ide o jednu z Hronského zvieracích rozprávok, ktoré v jeho tvorbe predstavujú osobitý svet. Zjavným postupom pri rozvíjaní satirickosti v príbehu je striedanie prístupov zvieracích "postáv" ku skutočnosti. Na jednej strane je to prístup z pohľadu zvieraťa (prasiatkam Dubkáčikovi a Budkáčikovi,sa prieči vôňa šíriaca sa z fabriky na mydlo; čudujú sa tomu, že sa im chalupa - železničný vozeň - rozbehla). Na druhej strane to je prístup, ktorý na oživenie zábavnosti príbehov využíva zobrazovanie ľudských povolaní a činností zvieracími postavami. Prasací bratia Budkáčik a Dubkáčik sú kominármi, hudobníkmi, krajčírmi. Žijú po celý čas medzi ľuďmi, na svojich cestách sa stretávajú s ľudskou civilizáciou a technikou - loďou, podzemnou dráhou, vlakom, atď. Prasiatka často prirovnávajú svoj prasací život k tomu ľudskému, s tým že stále dospejú k záveru, že ten prasací je pre nich lepší.