Jozef Cíger-Hronský Knihy
Jozef Cíger-Hronský, pred zmenou priezviska Jozef Cíger (* 23. február 1896, Zvolen – † 13. júl 1960, Luján, Argentína), bol slovenský spisovateľ, učiteľ, maliar, redaktor, nakladateľ, publicista, autor literatúry pre mládež, neskôr tajomník a správca Matice slovenskej, po roku 1945 v emigrácii.







Synko Zajko, nikdy nebude z teba poriadny zajac! Pred chalupou sedíš, do slniečka hľadíš a nevieš ani, kde je kapustné pole! Čože tam Zajkovi kapustné pole, keď on len o tom rozmýšľal, že by rád šiel do sveta - a aj sa vybral a rovno lietadlom. Bolo mu zle i nedobre, ale Zajko sa nezľakol - ani medvedice, ani horárových psov. A zbojníkov? Kto chce ďalej vedieť, musí ďalej čítať v knižke - a veru sú tam neuveriteľné Zajkove príhody.
Pisár Gráč, hráč zapisovateľ i spisovateľ. Jeho osud predznamenáva i osud autora. Človek zmietaný dejinami, uvažujúci o živote a smrti, o hranici medzi nimi a metaforické, farebné maliarske videnie skutočnosti vtláča textu neopakovateľný svojráz a vtiahne čitateľa do osobitého sveta. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
I rád začítavam sa do bájí a povestí našej otčiny a podľa nich napísal som túto knižočku. Dívate sa okolo seba po lúčinách, vŕškoch a dolinách, počúvate šum nášho vetríka a zurkot našich potôčikov, nuž - počúvajte i hlas našich bájí a povestí. J. C. Hronský
Kniha obsahuje tri najznámejšie slovenské rozprávky - Janko Hrášok, Popolvár, Valibuk.
Smelý Zajko v Afrike
- 128 stránok
- 5 hodin čítania
Akože by mohlo stačiť Smelému Zajkovi, že raz videl svet? Veď sa mu v ňom tak dobre vodilo, že si vyslúžil auto aj nevestičku. Akože by mohol doma obsedieť a akože by sa mohol vo svete strachovať? Svoju mladú žienku poučil, že keď si zajac natiahne nohavice, nemusí sa ani horára báť – a už sa im cesta míňala. Viedla ich cez potok, cez more, cez Turecko až do africkej púšte. Nebolo to nikde bez nebezpečenstiev, ale Smelý Zajko bol aj Zajko slávny. Slávna je aj knižka o ňom.
Predavač talizmanov sprítomňuje magickú atmosféru Večného mesta - prvej zastávky na Hronského neľahkej exilovej púti - náhly kontrast nadčasovosti a každodennej tragiky emigranta... Rím doslova fascinoval Hronského a ponúkol mu vzácnu inšpiráciu a motiváciu na stvárnenie pozoruhodných diel. Práve v Ríme sa zrodila prekrásna novela Predavač talizmanov Liberius Gaius od Porta Collina. ktorá vyznačila medzník v spisovateľskej tvorbe i v jeho osobnom živote. Nechajte sa aj vy uniesť závanom antiky do čias. keď sa rodilo nové poradie hodnôt! Andreas Búr Majster – román je štylizovaným odrazom Hronského životnej situácie, keď je nútený emigrovať. Zaoberá sa témou osamelosti človeka, straty základných istôt, oporu hľadá v stvárnení nadčasovej témy umenia. Príbeh je situovaný do 18. – 19. storočia, hovorí o ľúbostnom vzťahu majstra piliara k Lucii a Amálii z Bojnického zámku. Silná je v ňom mravná problematika hriechu, obete a očisty.
Všadejama, Všadebrada, Všadekapusta sú tri najmúdrejšie kozliatka na svete - veď preputovali zo Slovenska až do Ameriky a ani tam sa nestratili, lebo museli nájsť svojho malého gazdu. Kozliatkovským rozumom si museli pomôcť aj medzi múdrymi deťmi v škole i medzi zručnými remeselníkmi a námorníkmi. A keď si nevedeli pomôcť, nuž si celkom obyčajne zamekotali...
Pohár z brúseného skla
- 163 stránok
- 6 hodin čítania
Zbierka Pohár z brúseného skla je priam reprezentačnou vzorkou tvorby Jozefa Cígera Hronského. Je potvrdením autorovho prozaického rukopisu, ktorý vniesol do slovenskej literatúry prostú elganciu, prenikavý sociálny pohmat a psychologický nález človeka medzi ľudmi. Na Slovensku tak vyšiel Pohár z brúseného skla po prvý raz.
Ide o jednu z Hronského zvieracích rozprávok, ktoré v jeho tvorbe predstavujú osobitý svet. Zjavným postupom pri rozvíjaní satirickosti v príbehu je striedanie prístupov zvieracích "postáv" ku skutočnosti. Na jednej strane je to prístup z pohľadu zvieraťa (prasiatkam Dubkáčikovi a Budkáčikovi,sa prieči vôňa šíriaca sa z fabriky na mydlo; čudujú sa tomu, že sa im chalupa - železničný vozeň - rozbehla). Na druhej strane to je prístup, ktorý na oživenie zábavnosti príbehov využíva zobrazovanie ľudských povolaní a činností zvieracími postavami. Prasací bratia Budkáčik a Dubkáčik sú kominármi, hudobníkmi, krajčírmi. Žijú po celý čas medzi ľuďmi, na svojich cestách sa stretávajú s ľudskou civilizáciou a technikou - loďou, podzemnou dráhou, vlakom, atď. Prasiatka často prirovnávajú svoj prasací život k tomu ľudskému, s tým že stále dospejú k záveru, že ten prasací je pre nich lepší.



