Kniha nechce být a také ovšem není snůškou sensací, nýbrž především přesným zaznamenáním neblahých událostí let minulých, jejichž středem bylo zrádné henleinovské hnutí a jež v sobě uzavírají údobí pro nás tak bolestná, jako byl měsíc září 1938, 15. březen 1939, 17. listopad1939, heydrichiáda a vyhlazení Lidic roku 1942.
Karel Zajíček Knihy
V tejto poviedke autorka poukazuje na rozpory medzi životom chudobného ľudu a šlachtou. Hlavnými postavami je rodina Skočdopolova. Pan Skočdopole zbohatol a zakúpil si šlachtický titul a následne aj zámok. Paní Skočdopolová si myslí, že vychádza v ústrety ľudu, ale opak je pravdou. Na zámku žije v prepychu a v podzámčí ľudia živočia. Paní veľmi podlieha vplyvu komorné Sáry, ktorá ju učí správnemu správaniu. Hraběnčinu psíkovi podávajú len najlepšie jedlá. V podzámčí žije vdova Karásková so svojimi dvoma synmi, šesťročným Vojtom a ročným Josífkom. Josífek umiera na choleru a vdova Karásková sa zrúti a umiera. Vojty sa ujme krajčír Sýkora a chovajú sa k nemu ako k vlastnému. Paní onemocnie cholera, lekár jej vysvetľuje podstatu choroby a ako sa šíri. Paní Skočdopolová sľubuje, že sa postará o lepší život svojich poddaných, ale svojim sľubom nedostojí. Jej rozmarmi a veľkou pýchou je psík Jolínek. Vojta chytí Jolínka a nesie ho ukázať Sýkorom. Keď ho Vojta prinesie späť, dostáva v zámku ponuku, aby hlídal pejska. Vojta veľa číta a rád by sa stal lekárom. Paní Skočdopolová odchádza do Talianska a necháva Vojtovi peniaze na štúdium. Nakoniec sa z nej stáva ľudomil.