Štefan Krčméry Poradie kníh

Veci na dne duše zachytáva dva doteraz neznáme rukopisy z 30. rokov 20. storočia od jednej z najvýraznejších osobností slovenského literárneho života Štefana Krčméryho (1892 – 1955), ktoré sa našli v pozostalosti T. G. Masaryka v Prahe. Š. Krčméry je autor, ktorý sa suverénne pohybuje medzi vedou a umením, a preto aj táto edícia symbolicky prináša texty z obidvoch oblastí. Rukopis prózy "A ešte letiace tiene" odráža Krčméryho zmyslové a filozofické vnímanie sveta, jeho vlastnú životnú situáciu a cez postavu mladého slovenského študenta v Ženeve sa autor "stretáva" a metaforicky vyrovnáva s Byronom a Rousseauom. Pripravila Anna Zelenková.

Výber z korešpondencie. Zostavili Augustín Maťovčík a Vladimír Petrík.

"Dejiny poézie alebo dejiny literatúry sú čiastkami dejín národných. Ich vyjadrovacím prostriedkom je jazyk a pritom zaoberajú sa eminentne národnou kultúrou. Aby sa zdarne vykreslili v duši, treba sa postaviť k nim v syntéze mnohých princípov. Vidieť ich ako čiastku kultúrneho diania národa jevecou kultúrneho historika, vidieť ich ako mocnosť, ktorá veľmi často formuje kolektívy, je vecou politického historika, namakávať ich rytmus je vecou filozofa, estéta, básnika. Takzvaná literárna kritika je vlastne odstupňovaním literatúry. Ako sa básnik stavia k vonkajšiemu svetu, tak stavia sa kritik k literatúre, prichodí s ňou do vnútornej transfúzie. Literárny historik, ak je viac vedcom literárnym než historiografom, má sa zas k literárnemu kritikovi tak ako epik k lyrikovi. Vidieť deje literárne znamená vystihnúť ich vnútorný pohyb, ich rytmus. Nad rytmom slova rytmus básnikov a nad rytmom básnikovým rytmus storočí. Štefan Krčméry" (Anotácia na prebale) Edične pripravili Ján Števček a Emília Nemsilová. Poznámky a vysvetlivky vypracoval Peter Liba. Štúdiu napísal Jozef Minárik.

"Dejiny poézie alebo dejiny literatúry sú čiastkami dejín národných. Ich vyjadrovacím prostriedkom je jazyk a pritom zaoberajú sa eminentne národnou kultúrou. Aby sa zdarne vykreslili v duši, treba sa postaviť k nim v syntéze mnohých princípov. Vidieť ich ako čiastku kultúrneho diania národa jevecou kultúrneho historika, vidieť ich ako mocnosť, ktorá veľmi často formuje kolektívy, je vecou politického historika, namakávať ich rytmus je vecou filozofa, estéta, básnika. Takzvaná literárna kritika je vlastne odstupňovaním literatúry. Ako sa básnik stavia k vonkajšiemu svetu, tak stavia sa kritik k literatúre, prichodí s ňou do vnútornej transfúzie. Literárny historik, ak je viac vedcom literárnym než historiografom, má sa zas k literárnemu kritikovi tak ako epik k lyrikovi. Vidieť deje literárne znamená vystihnúť ich vnútorný pohyb, ich rytmus. Nad rytmom slova rytmus básnikov a nad rytmom básnikovým rytmus storočí. Štefan Krčméry" (Anotácia na prebale) Edične pripravili Ján Števček a Emília Nemsilová. Poznámky a vysvetlivky vypracoval Peter Liba. Štúdiu napísal Jozef Minárik.