Judith Hermannová sa zameriava na zachytenie nuáns moderného života s citom pre detail a atmosféru. Jej dielo sa ponára do zložitých medziľudských vzťahov a hľadania identity v súčasnom svete. Hermannová majstrovsky pracuje s jazykom, vytvára obrazy plné zmyslových detailov a zachytáva nálady svojich postáv. Jej písanie je poznačené introspektívnym a často melancholickým tónom, ktorý rezonuje s čitateľmi hľadajúcimi hlbšie pochopenie ľudskej skúsenosti.
V centre pozornosti autorkiných príbehov stoja väčšinou mladí ľudia a ich pluralistické životné štýly. Postavy sa akoby len nechali unášať prúdom života, sú v neustálom očakávaní čohosi, chcú veriť, že majú ešte čas na rozhodnutia...
"Posedávali sme vonku v záhradách a v domoch ľudí, s ktorými sme nemali nič spoločné. Žili tam robotníci, drobní sedliaci, voľnočasoví záhradkári, ktorí nás neznášali a my sme neznášali ich. Domácim sme sa vyhýbali, už len myslieť na nich nás umáralo. Nehodilo sa to. My sme im kradli pocit uzavretej komunity, zohyzďovali sme dediny, polia a dokonca nebo, uvedomovali si to a vytáčal ich náš pohyb ako z filmu Easy Rider, naše ohorky od jointov v kvetinových záhonoch ich predzáhradiek a naše prípitky." (Citát z rovnomennej poviedky z novej knihy Letný dom, neskôr.)Judith Hermann patrí s 1,5 milióna predaných kníh medzi najčítanejšie autorky súčasnej nemeckej literatúry. Zbierka poviedok Letný dom, neskôr, bola jej debutom. Vo vydavateľstve Artforum vyšiel v roku 2021 jej najnovší román Domov.
Nový román Judith Hermann je príbeh ženy, ktorá začína nový život na novom mieste. Jej manželstvo sa skončilo, jej dcéra odcestovala. Opustila veľkomesto a v starom dome na severnom pobreží sa usiluje vzdorovať neprajným okolnostiam aj drsnej krajine, postihnutej klimatickou katastrofou. Spomína na to, čo prežila a pokúša sa ešte raz zvrátiť svoj osud. Nanovo objavuje lásku, priateľstvo aj niečo v dnešnom svete také nesamozrejmé ako domov. Kniha nadchla kritiku aj čitateľov a považuje sa za kľúčové dielo súčasnej nemeckej prózy.
Poetická autobiografie Všechno bychom si řekli je úplně jiná než předcházející tituly berlínské spisovatelky Judith Hermannové. Je to její dosud nejosobnější kniha, uhrančivě otevřená zpoveď, v níž s pomalou, svému stylu vlastní elegancí ohledává různé etapy svého života. V podtextu vyprávění, které vzniklo jako cyklus poetických prednášek v rámci prestižní nadační docentury na Frankfurtské univerzitě, čteme další a další témata, jichž se v průběhu života dotýká každý znás.
LONGLISTED FOR THE 2018 WARWICK PRIZE FOR WOMEN IN TRANSLATION Judith Hermann's masterly new stories reveal the inconceivable drama of what happens when we meet someone? In the stories of Letti Park , strangers wander into ordinary lives and change them in profound yet unknowable ways. Like us, Judith Hermann's characters have no defence against these intense and unpredictable encounters. They occur at random, without cause or provocation, and unfold beneath the threshold of comprehension. In Letti Park, Judith Hermann explores this all-important moment, our loneliness and rage and longing.
Judith Hermann hat einen Roman geschrieben über die Zumutungen der Liebe und die Schutzlosigkeit im Leben. Stella und Jason sind verheiratet, sie haben eine Tochter, Ava, sie leben in einem Haus am Rand der Stadt. Ein schönes, einfaches Haus, ein kleiner Garten, ein alltägliches ruhiges Leben, meist ohne Jason, der viel arbeitet. Aber eines Tages steht ein Mann vor der Tür dieses Hauses, ein Fremder, jemand, den Stella nie zuvor gesehen hat. Er sagt, er wolle sich einfach einmal mit ihr unterhalten, mehr sagt er nicht. Stella lehnt das ab. Der Fremde geht und kommt am nächsten Tag wieder, er kommt auch am Tag darauf wieder, er wird sie nicht mehr in Ruhe lassen. Was hier beginnt, ist ein Albtraum, der langsam, aber unbeirrbar eskaliert. In einer klaren, schonungslosen Sprache und irritierend schönen Bildern erzählt Judith Hermann vom Rätsel des Anfangs und Fortgangs der Liebe, vom Einsturz eines sicher geglaubten Lebens.
PULITZER PRIZE FINALIST • Twelve short stories that mark a turning point in the work of “one of the true American masters" (The New York Review of Books). “A writer of astonishing compassion and honesty … His eye is so clear, it almost breaks your heart.” —The Washington Post Book World A remarkable collection that includes the canonical titular story about blindness and learning to enter the very different world of another. These twelve stories “overflow with the danger, excitement, mystery and possibility of life.” —The Washington Post Book World
»Judith Hermanns Bücher sind unbeirrbare Erkundungen der menschlichen Verhältnisse.« Roman Bucheli, Neue Zürcher Zeitung
Eine Kindheit in unkonventionellen Verhältnissen, das geteilte Berlin, Familienbande und Wahlverwandtschaften, lange, glückliche Sommer am Meer. Judith Hermann spricht über ihr Schreiben und ihr Leben, über das, was Schreiben und Leben zusammenhält und miteinander verbindet. Wahrheit, Erfindung und Geheimnis – Wo beginnt eine Geschichte und wo hört sie auf? Wie verlässlich ist unsere Erinnerung, wie nah sind unsere Träume an der Wirklichkeit.
Wie in ihren Romanen und Erzählungen fängt Judith Hermann ein ganzes Lebensgefühl ein: Mit klarer poetischer Stimme erzählt sie von der empfindsamen Mitte des Lebens, von Freundschaft, Aufbruch und Freiheit.