Peter Kreeft je katolícky apologéta a profesor filozofie, ktorého rozsiahle dielo čerpá z hlbokej filozofickej a náboženskej tradície, najmä z myšlienok Tomáša Akvinského, Sokrata, G. K. Chestertona a C. S. Lewisa. Jeho práca sa zaoberá širokou škálou tém, od sokratovskej logiky a povahy zla po nebo a anjelov. Kreeft je známy svojím pútavým štýlom, ktorý sprístupňuje zložité filozofické koncepty širokému publiku, čím si získal povesť jedného z najvýznamnejších súčasných katolíckych mysliteľov v Spojených štátoch.
K čítaniu Biblie, posvätnej knihy kresťanov, môžeme pristupovať rôzne. Niektorí ju čítajú ako mýtus podobne ako staré grécke báje. Iní ako dejiny, na našu dobu veľmi nepresne spracované. Ďalší v nej môžu vidieť morálnu príručku. Peter Kreeft napísal krátke komentáre ku všetkým knihám Biblie z hľadiska ľúbostného listu Boha. A napísal ich tak, aby sme sa v spleti slov nestratili, ale udržali si v srdci i mysli hlavnú líniu Biblie. A ňou nie je nejaká myšlienka, ale osoba - Ježiš Kristus.
Slovo filozofia človeka ľahko odradí. Najmä ak sa s ním stretol počas nie príťažlivého štúdia (my starší sme mali dočinenia s tzv. marxistickou filozofiou, ktorá úplne odoberala chuť žiť). No filozofia v podaní Petra Kreefta je celkom iná, biblická. Vychádza z márnosti Kazateľa, o ktorom tvrdí, že je obrazom súčasnosti – márnosti dnešného sveta, ktorý si ani nekladie otázku o zmysle života, čo je summum bonum, najvyššie dobro. Hovorí, že Kazateľ je kniha, ktorá otázku zmyslu nastoľuje, ale nedáva na ňu odpoveď. A ani nemôže, lebo „pod slnkom" nie je nič, čo nie je márne. Potom sa zaoberá Jóbom, ktorý nenarieka nad svojou stratou a biedou, ale trpí pre najväčšiu pochybnosť: „Čo ak Boh nejestvuje?" „Je zaujímavé," hovorí autor, „že Jób nedostal odpoveď ani na jednu zo svojich otázok. Ale získal pokoj, keď stretol Boha…" A toto už predznačuje odpoveď na otázku o zmysle života, ktorá je obsiahnutá v Piesni piesní – láska. Láska, ktorú nám Boh prejavuje v zmŕtvychvstalom Ježišovi Kristovi, je to, čo nie je „pod slnkom", čo je spoza slnka. A tak láska je summum bonum – najvyššie dobro. pre ktoré sa oplatí žiť. Keď budete čítať túto knihu, je možné, že nadobudnete nielen celkom nový pohľad na tri knihy Biblie, ale aj nový postoj k životu.
Nemáme radi slovo vojna. Vyvoláva v nás hrôzu, obavy, strach. A oprávnene. No nič to nemení na skutočnosti, že celý život prežívame na bojovom poli. Ak o tom nevieme, veľmi ľahko sa môžeme stať korisťou Zlého. Práve preto nám Peter Kreeft pripomína, že sme vo vojne, v ktorej ide o našu večnosť. Odhaľuje bojový plán a zbrane nášho nepriateľa, pripomína nám, aké sú naše zbrane a naša stratégia. Často žijeme v Cirkvi tak, akoby sme sa prechádzali po krásnej záhrade. No náš život prebieha na mínovom poli. Keď si to uvedomíme, narastie naša ostražitosť, mnohé „hlúposti“ prestanú byť dôležité a zameriame sa na podstatné – zvíťaziť. Bojové línie sú určené. A my v tejto vojne vyhráme, pretože vôbec nezáleží na tom, koľkokrát padneme, koľkokrát neuspejeme v úsilí stať sa svätými, koľkokrát zlyháme v láske. My sa totiž nikdy, nikdy, nikdy nevzdáme. Zvíťazíme, pretože my sme Kristovým telom a Kristus je Boh a Boh je láska a láska sa nikdy, nikdy, nikdy nevzdá.
Peter Kreeft je autorom mnohých kresťanských kníh z oblasti filozofie, teológie a apologetiky. V apologetickej časti jeho tvorby sa nachádza titul, ktorý sa zaoberá otázkou „Prečo si katolík?“. Katolícka viera dnes nie je bežná, ako bola v stredoveku, a možno ani nikdy nemala byť. Kreeft ponúka štyridsať odpovedí na túto otázku, pričom upozorňuje, že dôvodov je v skutočnosti oveľa viac, minimálne 1082, čo je počet atómov v normálnej hmote vesmíru. Každý dôvod je nezávislý, a preto kapitoly v knihe na seba nenadväzujú.
V knihe nájdete presvedčivé argumenty v prospech katolíckej viery, ktoré sú formulované vtipne a s typickou Kreeftovou príťažlivosťou. Kreeft, pôvodne kalvín, konvertoval na katolícku vieru, pričom rozhodujúcim faktorom jeho obrátenia bol historický nárok Katolíckej cirkvi ako jedinej, ktorú založil Ježiš Kristus. V ranej Cirkvi objavil všetky podstatné prvky katolicizmu, ako sú Eucharistia, modlitby k svätým, oddanosť Márii, apoštolská postupnosť a jednota veriacich, ktorou majú svedčiť pred svetom.
Peter Kreeft patrí medzi autorov, ktorí dokážu odpovedať na dôležité otázky života ľahko, zrozumiteľne a pútavo.
Tak je to i o téme lásky a smrti. Neznižuje sa k prázdnym slovám, ktorými sú nabité ponuky dnešného sveta. Ponúka reálny pohľad na to, čo sila lásky skutočne dokáže – dokáže víťaziť nad smrťou a dať život. Nerieši len to, čo je smrť, ale predovšetkým o čom je život v láske, ktorý nedokáže zabrzdiť ani smrť. Sila lásky, ktorá čerpá z nevyčerpateľného prameňa bohatstva Božej lásky, rodí človeka neustále pre nový život.
O modlitbě už bylo napsáno mnoho knih, ale zdá se, že většina z nich je adresována pokročilým. A když už se najde knížka pro začátečníky, pak zase obvykle postrádá hloubku, která by čtenáře motivovala k hledání nových obzorů v duchovním životě. Peter Kreeft proplul těmito úskalími vynikajícím způsobem. Dotýká se všech klíčových oblastí modlitby a nabízí jednoduché, ale účinné rady k růstu v modlitebním životě. Vychází přitom z moudrosti světců i velkých duchovních osobností, zvláště z dílka Praxe Boží přítomnosti, které obsahuje spisy francouzského karmelitána bratra Vavřince od Vzkříšení (1611–1691). Vavřinec a jiní světci věřili, že život s Bohem není výsadou pár mystiků, proto vybízí k aktivnímu uvědomování si Boží přítomnosti. Čím více budeme přebývat v Boží přítomnosti, tím víc bude naše srdce zakotveno v Bohu a tím víc se bude proměňovat k Jeho obrazu.
Peter Kreeft, americký popularizátor filosofie, má talent uchopit věci z neobvyklého úhlu, vytrhnout je z všednosti a glosovat pomocí paradoxů. Přibližuje se anglickým velikánům, jako G. K. Chesterton a C.S. Lewis, a zkoumá Kazatele, Joba a Píseň Písní jako praktické učebnice života. Kazatel ukazuje, jak se svět jeví bez víry, Job učí naději navzdory utrpení, a Píseň Písní představuje lásku a nebe. Tyto tři stavy – peklo, očistec a nebe lásky – můžeme zažívat již na zemi. Kreeftova kniha není souvislým výkladem, ale bohatým zdrojem inspirací a postřehů.
Kreeft tvrdí, že zatímco ve fyzickém světě není možné sestrojit perpetuum mobile, duchovní láska funguje jako věčný proces, který roste a překonává fyzickou entropii. Láska, jakožto základní síla vesmíru, přináší radost a smysl. Žijeme v plochém, rovnostářském světě, zatímco naši předkové žili v hierarchiích duchovních výšin. Láska si zaslouží trůn a oslavuje svou Píseň písní.
Kreeft se také zamýšlí nad tím, jak často mluvíme k Bohu, aniž bychom naslouchali. V tichu mezi modlitbami nám Bůh dává milosti. Učení o tichu je klíčové, protože v nebi bude také chvíle ticha po zlomení sedmé pečeti.
Obraz života jako cesty je pravděpodobně jedním z nejpopulárnějších obrazů světové literatury. Různé cesty vedou k různým cílům - a cesty mysli jsou právě tak skutečné jako cesty těla. Jako musíte volit, kdykoli přicházíte na rozcestí vaší fyzické cesty, musíte volit i mezi myšlenkovými cestami, různými životními filosofiemi. Kniha vypráví o pouti za smyslem života a o vyjití či úniku od deseti chybných odboček na této pouti.
