Jón Kalman Stefánsson Knihy

Sága z Keflavíku Jóna Kalmana Stefánssona sleduje príbeh Ariho, muža v strednom veku, a niekoľkých generácií jeho rodiny. Je poetická aj živelná. Pulzuje v rytme prílivu a odlivu a sprevádza čitateľov islandskou históriou 20. storočia. Tvoria ju romány Ryby nemajú nohy a Veľké asi ako vesmír. „Okrem rozprávania príbehov sa usilujem nájsť odpovede na základné otázky: Existuje Boh? Je nejaky´ život po smrti? Z čoho máme radosť? Čo je lepšie ako dobrá voňavá káva skoro ráno, keď sa nebo ešte len prebúdza? Alebo single malt whisky s dobry´m priateľom? A kde je život, ak nie v bozku?” hovorí o svojich knihách Stefánsson. „Je nesmierne fascinujúce, že aj ťažké životné momenty dokáže Stefánsson zaobaliť do nežny´ch šiat. A tie „šaty“ sú tu presne na to, aby ste ich postupne vyzliekli a prenikli tak až pod povrch ľudskej duše, ktorá sa už tisícročia musí vyrovnávať s krvavy´m slnkom, studeny´m vetrom a speneny´mi vlnami.”

Román Ryby nemajú nohy s podtitulom „rodinná sága“ sleduje osudy jednej rodiny od prelomu 19. a 20. storočia až po súčasnosť, od dedinky vo východných fjordoch až po Keflavík, „najčernejšie miesto na Islande“, kde sú iba „tri svetové strany: vietor, more a večnosť“. Príbehy sa navzájom prepletajú a pomaly odhaľujú osudy Ariho, spisovateľa v stredných rokoch, ktorý sa po rokoch vracia domov z Dánska, kam utiekol od manželky a troch detí, dozvedáme sa jeho manželstve, o detstve a mladosti v susedstve americkej vojenskej základne, ale aj o živote a ľúbostnom príbehu Ariho starých rodičov. Autorovi vlastným štýlom je dej popretkávaný hlbokými úvahami o živote, láske, vzťahoch, vine a zodpovednosti, no nevyhýba sa ani spoločenskej kritike. Román bol nominovaný na Islandskú literárnu cenu (2013) a Cenu Severskej rady za literatúru (2015). V októbri 2015 vyšlo na Islande pokračovanie románu pod titulom Eitthvað á stærð við alheiminn (Niečo, čo veľkosťou pripomína vesmír).

Príbeh o Áste islandského mága - rozprávača, Jóna Kalmana Stefánssona je príbeh o láske, zmyselnosti, islandskom vidieku a poézii. O túžbe spoznávať svet. Je o deťoch, o rodičoch a o výchove. O živote a smrti. A najmä o Áste. Rozpráva ho umierajúci muž Sigvaldi. Spolu s Helgou, sú rodičmi Ásty. Ešte pred narodením jej vybrali meno, ktoré v islandčine znamená „láska“. Sigvaldi bol spisovateľom, no teraz leží na zemi a pred očami mu ubieha jeho život. Jeho žena Helga - divoká a poetická duša - ušla ďaleko od mestského sveta Reykjavíku a nechala svoje dve dcéry v pestúnskej starostlivosti. Ásta je mladšia.

Najpopulárnejší, najprekladanejší, najuznávanejší. Island je krajinou umenia a presadiť sa v zástupe skvelých spisovateľov a spisovateliek, básnikov a poetiek nie je ľahké. Stefánssonovi sa to podarilo, jeho trilógia Raj a peklo, Smútok anjelov a ľudské srdce mu priniesla medzinárodný úspech a stabilné postavenie na európskom pevninskom knižnom trhu. Žltá ponorka je jeho štrnástym románom, v ktorom je verný svojmu štýlu, svojej láske k hudbe a príbehom, v ktorých sa minulosť motá do prítomnosti a naopak, v ktorých dokáže aj úplne obyčajné postavy „nasvietiť“ takou svojskou poetikou, že zaprisahaní cynici lapajú po dychu (a často aj po vreckovke, ktorou si kradmo utierajú slzy). Žltá ponorka je tradičnou kalmanovskou spleťou postáv, osudov a časových línií, na pozadí ktorých sa rozvíjajú témy vzťahov, lásky, straty, zmysla života. Rozprávačom je sedemročný chlapec, ktorého nevinné a naivné vnímanie sveta je plné fantázie a vnáša do náročných tém humor a vytvára okúzľujúci magicko-realistický svet, ktorý sa tiahne celou knihou. Chlapcove dni vypĺňajú cnenie, hľadanie odpovedí a piesne Beatles, zatiaľ čo otec pije vodku s Bohom, aby sa vyhol vlastným emóciám a tomu, čo nevyslovené visí medzi ním a synom. O mnoho rokov neskôr, keď starnúci spisovateľ v londýnskom parku vyčkáva vhodnú chvíľu, aby mohol osloviť Paula McCartneyho, sa nespracovaná minulosť dožaduje pozornosti. Vynárajú sa z nej nielen otec s opitým Bohom, ale aj starí susedia z bytovky, horlivý učiteľ z nedeľnej školy, mŕtvi obyvatelia severoislandského cintorína, či stratený priateľ, ktorý sa vrátil z tieňov, aby v Mezopotámii vykopal zo zeme 5000 rokov starú báseň, ktorú zrejme zložil meteorit.

Pokračovanie románu Ryby nemajú nohy od islandského mága - rozprávača Jóna Kalmana Stefánssona. Nechajte sa vtiahnuť do sugestívnej severskej atmosféry, kde rytmus života diktuje príliv mora a generácie Ariho rodiny žijú v blízkosti vody a rýb.

Najnovší román aj na Slovensku obľúbeného spisovateľa Jóna Kalmana Stefánssona vyšiel v origináli a prvých prekladoch len pred pár mesiacmi, no už v januári 2022 bol román Tvoja neprítomnosť je tma ocenený francúzskou cenou pre zahraničnú knihu – Prix du Livre étranger 2022. A kam nás najnovší Stefánssonov príbeh zavedie? V pre autora typicky spletitom románe pocestujeme naprieč časom: od prítomnosti až na prelom 19. a 20. storočia, zo vzdialeného islandského fjordu až na juh Francúzska a zase späť. Zoznámi nás so škálou postáv, s ich osudmi a životnými cestami, ktoré ich formovali v dobrom i zlom. Spoločným menovateľom je (opäť a navždy) láska. Román Tvoja neprítomnosť je tma je typicky „kalmanovský“ tematikou i autorovým nezameniteľným poetickým štýlom. Zároveň sa však Stefánsson pohráva s výrazne prítomnou postavou rozprávača. Vďaka nemu opäť ožívajú dávno vyhasnuté ľudské životy a unikajú zo spárov času a zabudnutia.

Dej sa odohráva v malej islandské dedine v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, kde sa život riadi sezónnymi prácami a pohybmi mora. Hoci sa tu nič zásadné nedeje, vzťahy, radosti, nevera a smrť sú prepojené v príbehoch miestnych obyvateľov, zasiahnutých melanchóliou a skrytým šialenstvom. Román je plný drobných poetických príbehov a ironického zúčtovania autora s divokou dobou konca dvadsiateho storočia. Rozprávač, možno kolektívne vedomie dediny, pozná všetko, čo sa deje, a s múdrosťou komentuje životy malých ľudí. Bez sentimentu kladie otázky o smrti, živote, vášni a láske. "Čas plynie, žijeme a potom umierame. Ale čo je vôbec život? Je to Jónas mysliaci na zaoblené vtáčie krídla, Jónas, ktorého uspáva Thorgrímovo hlboké dýchanie. A aký je odstup medzi životom a smrťou? Je medzi nimi vôbec nejaký odstup, a ak áno, ako sa nazýva? Merali by sme ho v kilometroch či myšlienkach, a dokáže sa cezeň niekto dostať - prejsť na druhú stranu a vrátiť sa späť?" Úryvok z básne H. Péturssona prebásnila M. Haugová.

Má desať rokov a chystá sa na svoje prvé dobrodružstvo – cestu lietadlom k starým rodičom do Nórska – v čase, keď v 70. rokoch 20. storočia „z Islandu cestovali do zahraničia len letušky a politici“. Dlhé letné prázdniny na „horúcom“ juhu, neďaleko Stavangeru, kde – na rozdiel od Islandu – sú stromy a muži v šortkách a čoskoro aj noví priatelia. „Babka a dedko. Dve slová, ktoré dokážu človeka utešiť ako náboženstvo, ako obrovská borovica.“ Nestáva sa často, aby sa dve knižky toho istého autora, ktorých pôvodné vydanie oddeľuje vyše dvadsaťročie, tak vzácne, zvláštne a zaujímavo dopĺňali a jedna druhú nasvecovali, ako je to v prípade Žltej ponorky (2022, u nás 2024, Artforum) a Všeličo o sekvojovcoch a čase (2001, u nás 2025, Artforum) islandského spisovateľa Jóna Kalmana Stefánssona. Slovenské preklady delí iba rok, tak si čitateľky a čitatelia oboch kníh budú môcť to prepojenie užiť. Žltá ponorka bola obsiahlejšia a jej najčarovnejšou časťou bolo spomínanie na letá strávené vysoko na severe u macochinej rodiny. Rozprávačom Sekvojovcov je tiež malý chlapec, tentoraz trávi prázdniny u babky s dedkom v Nórsku. Nie je to však „obyčajná“ kniha o detstve, je stefánssonovsky povýšená na poetickú esej o plynutí času, zrode a zániku, o životnej potrebe mať sa o koho oprieť, aby sme nespadli, sekvojovec, najväčší druh stromu na svete, je na to ako stvorený.

After coming through the blizzard that almost cost them everything, Jens and the boy are far from home, in a fishing community at the edge of the world. Taken in by the village doctor, the boy once again has the sense of being brought back from the grave. But this is a strange place, with otherworldly inhabitants, including flame-haired lfhei ur, who makes him wonder whether it is possible to love two women at once; he had believed his heart was lost to Ragnhei ur, the daughter of the wealthy merchant in the village to which he must now inexorably return. Set in the awe-inspiring wilderness of the extreme north, The Heart of Man is a profound exploration of life, love and desire, written with a sublime simplicity. In this conclusion to an audacious trilogy, Stefansson brings a poet's eye and a philosopher's insight to a tale worthy of the sagasmiths of old

Románová trilogie Ráj a peklo / Smutek andělů / Lidské srdce - nejčtenějšího současného islandského spisovatele Jóna Kalmana Stefánssona je lakonickým popisem života rybářské obce nacházející se ve fjordu poblíž severního pólu. Všechny obyvatele živí lov ryb, a tak rybáři periodicky vyplouvají na moře. S věčným střídáním běsnících živlů, bouřek, vánic a mrznutí je boj o život roven odolávání ďáblu v pekle a jediným, co zde jakkoli vzdáleně připomíná opak, je starý pastorův překlad Miltonova Ztraceného ráje. I ten se však nakonec ukáže být prokletím, neboť Bárdur si díky němu zapomene vzít vhodné oblečení a na moři umrzne. Četba poezie je životu nebezpečná. Drsné okolní prostředí vytváří nepřekročitelné překážky, omezuje lidskou mysl, zužuje obzory a zplošťuje dimenze. Náročné životní podmínky ženou lidi ke konzumaci alkoholu a nebezpečně zintenzivňují je­jich city. Bije ti ještě stále srdce? A jak ti bije? Mé srdce bije, protože nic jiného neumí. Přes veškerou nepřízeň se obyvatelé osady nikdy nevzdávají naděje (či Naděje, jak zní jméno jedné z lodí). Věnují se co možná nejvíc životu, neboť podle nich člověk umíráním ztrácí ráj, přestože to mnohokrát není více než jen několik zářivých chvil roztrhaných tmavými dny. Slzy se nedají navléct na šňůru a spustit jako třpytivé lano do temné hlubiny a vytáhnout ty, kteří zemřeli, třebaže měli žít. Zhasne světlo života a promění se ve tmu v okamžiku, kdy přestaneme žasnout, kdy se přestaneme ptát a začneme brát život jako běžnou součást všedního dne?