Dušan Kállay Knihy

Tretia kniha zo zbierky Pavla Dobšinského Pre deti upravil Peter Glocko Ilustroval narodný umelec Albín Brunovský

V treťom zväzku Tisíc a jednej noci pokračuje múdra Šahrazáda vo svojom nočnom rozprávaní. V jej príbehoch znova ožívajú zmyselnosť aj nevinná láska, úprimnosť aj podvodnícke fígle. Bazárový humor strieda palácová vznešenosť v dômyselných rozprávkach, ktoré po stáročia očarúvajúexotikou pradávnej Arábie a dovoľujú súčasníkovi nahliadnuť do bizarného sveta Orientu.

Baladou o žalári v Readingu (1898) sa Oscar Wilde vyrovnával so svojím pobytom vo väzení - bol odsúdený na dva roky ťažkých nútených prác za homosexualitu, ktorá bola od roku 1895 trestná. Išlo však o zástupný dôvod: súdobá spoločnosť sa ho predovšetkým chcela zbaviť. Prostredníctvom osudu vojaka, ktorý zabil svoju milú a je uväznený a následne popravený, autor balady s horkosťou nahliada na krutosť viktoriánskeho väzenia. Vezňov príbeh ho vedie aj k úvahám o ľudskej láske, pominuteľnej a človekom málo cenenej.

Námetom dobrodružného románu je cesta okolo sveta portugalského moreplavca Fernao Magalhaesa. Po prekonaní mnohých počiatočných ťažkostí sa napokon vydáva s piatimi karavelami na ostrov korenia Moluky, aby tak dokázal, že Zem je guľatá.

Vyhľadávaná knižka najmä zahraničnými turistami, ktorí oceňujú nádherné kresby zvieratiek venované deťom. Knižka vyšla v spolupráci s Japonským vydavateľstvom Fukuinkanshoten. Texty napísala Akiko Sekizawa. Kniha je plnofarebná, určená deťom v predškolskom veku. Texty sú v slovenskom jazyku.

Hlavný hrdina Paľo je na hranici dospievania a prechádza zložitým procesom poznávania samého seba. Uteká z Karambuly, pretože sa nechce podriadiť pretvárke a malomeštiackym manierom starej mamy. Pri stretnutí s milodarmi, náhodnými dedinskými rovesníkmi spoznáva, že, jak říká, neušiel som ja pred karambulou, ako sám sebe aj iným bulíkam. Ušiel som pred tým podliakom, na ktorého som sa tam premenil z vlastnej vôle a zbabelosti. Lebo som si myslel, že sa ho zbavím útekom.

Hamlet patrí medzi najinscenovanejšie hry vo všetkých krajinách západnej kultúry a taktiež patrí medzi najprekladanejšie literárne diela na svete. Okrem iného je považovaný za akúsi skúšku ohňom pre vyspelosť herca. Zrejme najznámejšou scénou z hry je Hamletov monológ o zmysle života z tretieho dejstva, začínajúci otázkou Byť, a či nebyť? Tragédia Hamlet má popredné miesto v svetovej dráme, je to tragédia o hľadaní zmyslu ľudského života. Hamlet chce žiť čestne, spravodlivo, slobodne, statočne – ale žije vo svete, kde je podlosť, zlo a faloš. Preto hľadá zmysel, či je lepšie byť, či nebyť. Príde na to, že samovraždou sa nič nevyrieši – zlo ostane naďalej. Zostáva otázka, či je lepšie bojovať proti zlu na svete, alebo sa o to nezaujímať.

Kto to je Panna zázračnica? Vlastným menom - vskutku vznešeným - volá sa Anabella. Je pannou, teda bytosťou mladou, nepoškvrnenou, plachou, neskúsenou, inšpirujúcou k nežným vyznaniam a veselému šanteniu, okolo takej po špičkách treba chodiť, aby ju niečo nevyplašilo. Je však zároveň aj zázračnicou, vábivou i vábiacou, roznecujúcou, skúsenou ženou, inšpirujúcou k dravosti, ženou, čo sa zahráva, na ktorú sa poľuje, podvodnicou, nefalšovanou femme fatale. Z takých sa mužom hlavy krútia, okolo takých sa muži krútia. V tejto próze je nimi mladá družina bratislavských výtvarníkov a literátov, bohémsky výkvet tých čias. Akých čias? Druho svetovo vojnových.