Stefan Grabiński Knihy

Salamandra (1924) je prvým románom najvýznamnejšieho poľského autora hororovej fantastiky Stefana Grabińského (1887 – 1936). Jeho hlavný hrdina Jerzy je spočiatku vystavený čudesným opakovaným stretnutiam na ulici s tými istými osobami, aby sa čoskoro dostal do krážov tých najtemnejších síl. Okultný vyšetrovateľ zahajuje pátranie po zdroji, z ktorého vychádza pôsobenie čiernej mágie. Objavuje sa osudová žena s ohnivočervenými vlasmi, účasť na čiernej omši, dom preludov v štvrtom rozmere, záhadná vražda na moste, blúdenie podzemím pod riečnym korytom. Niektoré scény sa odohrávajú v mátožnej halucinačnej atmosfére a hlavný hrdina si sám kladie otázku, čo z toho všetkého je pravda. Okultno-fantastický román Salamandra je popri napínavom deji zároveň aj encyklopédiou okultizmu, tajných náuk a mágie a jeho autor preukazuje v týchto oblastiach obdivuhodnú erudíciu. Preklad a doslov: Tomáš Horváth

V Grabińského poviedkach sa obvykle začnú hlavnému hrdinovi zjavovať tajuplné nevysvetliteľné úkazy, ktoré vo finále vedú k jeho záhube – či už fyzickej alebo k psychickej deštrukcii a šialenstvu. Často nie je úplne jasné, či sú tieto záhadné javy len halucináciou, alebo ide skutočne o niečo paranormálne. Materiálny a psychický svet sa v jeho dielach vzájomne prelínajú. Zlá psychická energia dokáže nakaziť miesto deja a prostredníctvom tajomných udalostí preniká do reality desivý „iný svet“. Tieto hrôzostrašné príbehy ukazujú, že okolitý svet je nesmierne krehký a neustále vystavený riziku ohrozenia temnými silami zla. Hrôza číha na človeka v hlbinách jeho vlastnej duše, ale prichádza aj zvonka, spoza nášho sveta.

Stefan Grabiński je najznámejším poľským autorom hororovej fantastiky, ktorý sa po smrti stal kultovým autorom, známy aj za hranicami Poľska. Jeho dielo, označované ako „poľský Poe“, sa vyznačuje fantasticko-psychologickými poviedkami s temnou atmosférou a nejednoznačnými pointami. Medzi jeho známe zbierky patrí Démon pohybu, Šialený pútnik, Desivý príbeh a Kniha ohňa, ako aj temné okultistické romány Salamander, Tieň Bafometa a Kláštor a more. Posledným románom je Ostrov Itongo, ktorý sa zaoberá bojom hrdinu s predurčením a temnými silami. Príbeh sa začína desivou nocou v strašidelnom dome a hrdina Gniewosz sa ocitá na zaoceánskej lodi, kde sa prelínajú prvky exotiky a dobrodružstva. Ostrov Itongo, na ktorý stroskotá, je obývaný záhadnými domorodcami s ich poverami a vierou v duchov. Tajomný ostrov pôsobí ako miesto, kde sa prelínajú realita a nadprirodzeno. Hrdina čelí otázkam, kto skutočne ovláda dianie na ostrove a či sa mu podarí uniknúť. Gniewoszova porážka sa môže premeniť na víťazstvo, čím sa otvárajú hlboké tematické vrstvy Grabińského diela.

Stefan Grabiński (1887 – 1936) je podnes najznámejším poľským autorom hororovej fantastiky, respektíve weird fiction, ako znie anglosaský termín pre tento žáner. I keď Grabińského – najmä mimo jeho domoviny – s obdivom prezývajú „poľský Poe“, vypovedá to skôr o žánrovom zaradení jeho diela, pretože jeho tvorba na poli weird fiction je značne originálna. Bol majstrom poviedky (práve túto časť jeho tvorby vysoko oceňoval Stanisław Lem), zovretej kratšej prózy s pozvoľna hustnúcou temnou atmosférou, s gradovaním tajuplných úkazov a vyhrotenou pointou. Zároveň však napísal štyri vynikajúce romány: Salamander (1924), Tieň Bafometa (1926), Kláštor a more (1928) a Ostrov Itongo (1936). Ani v nich neopustil svoj milovaný žáner – strašidelnú fantastiku či, ako ju sám nazýval, „psychofantáziu“. Literárnej slávy v Poľsku i za hranicami sa tento modernistický spisovateľ dočkal až po smrti – veď predsa bol, ako ho nazval spisovateľ Karol Irzykowski, „špecialistom na záhrobie“. Jeho diela preložili do mnohých cudzích jazykov a štyri z jeho príbehov sa dočkali filmového spracovania.

Zbierka Mŕtvy priestor je výber próz, ktoré autor za svojho života publikoval len časopisecky. Stefan Grabiński bol tvorcom špecifickej odrody fantastiky, metafyzickej fantastiky či psychofantázie. Za dominantu svojej tvorby označil pocit obrovského údivu z tajuplnosti života, ktorý však prechádza do údesu z neznáma. Symbolizmom je inšpirovaná jeho koncepcia tajuplnej „inej skutočnosti“, ktorá do nášho trojrozmerného sveta preniká prostredníctvom tajomstiev, bizarných fenoménov, tajomných súvislostí medzi javmi, výstražných udalostí či neuveriteľných zhôd okolností. Tie akoby mala na svedomí akási neurčitá zlovoľná sila. Jeho hrdinovia sa zmietajú v bludnom kruhu svojich nutkavých ideí a dotýkajú sa hranice šialenstva, keď uvzato chcú poodhrnúť závoj tajomstva. To však nie je možné urobiť beztrestne. A tak spoznáme neurotického hrdinu s jeho vyšinutou matematickou teóriou súvislostí medzi udalosťami, projektovanými do modelu kriviek a priamok. Alebo tiež milovníka spomienok, ktorý chce pomocou stôp udalostí, odtlačených do astrálnej fotografickej dosky transcendentnej ríše, vyvolať minulosť späť na tento svet – aj za cenu obrovskej katastrofy. Mŕtvy priestor ožíva prízrakmi minulých udalostí; zlá traumatická udalosť sa opakuje donekonečna premietnutá vo svojej ozvene ako tieň. Otázka, či je to sen alebo skutočnosť, nie je správne položená: Sen je skutočnosť – iná skutočnosť. Opustené železničné staničky, tunel vedúci do nepredpokladanej hĺbky evolučného času, koľajnice ubiehajúce do diaľky mimo tohto sveta. Dobová železničná neuróza, freudovský a bergsonovský vlak; umenie ako plameň stravujúci dušu umelca.

Metafyzický a okultní souboj mezi spisovatelem a jeho vrahem. Vila nad mořem předjímá Kingovo Osvícení, jednou z postav dramatu je malý Áďa, kterému nedají spát Temné síly. Stefan Grabiński (1887–1936), klasik polské fantastiky a železničního hororu, se vrací zpět do českého kontextu. V roce 1921 si jej všimla česká avantgarda, pod redakcí Miroslava Rutteho vyšel Grabińského první překlad do cizího jazyka Myšlenkový okruh. Nyní, po stu letech, se kruh uzavírá a ke čtenářům se konečně dostává ztracený rukopis nalezený v Praze.

Stefan Grabinski (1887–1936), představitel tzv. wierd fiction neboli fantastiky hrůzy, přezdívaný polský E. A. Poe, se poprvé představí českému čtenáři v povídkovém výboru V domě Sáry a jiné povídky. Grabinského velkými tématy jsou ničivá síla a záludnost ohně, prostředí železnice, která je mu často alegorií pro lidské bytí, temné kouty lidské psychiky a působení prostředí na psychiku jedince. Editorem knihy je Libor Martinek.

'...reading The Dark Domain by Stephan Grabinski is such a revelatory experience. Because here is a writer for whom supernatural horror is manifest precisely in modernity - in electricity, fire-stations, trains: the uncanny as the bad conscience of today. Sometimes Grabinski is known as the Polish Poe but this is misleading. Where Poe's horror is agonised, a kind of extended shriek, Grabinski's is cerebral, investigative. His protagonists are tortured and aghast, but not because they suffer at the caprice of Lovecraftian blind idiot gods: Grabinski's universe is strange and its principles are perhaps not what we expect, but they are principles - rules- and it is in their exploration that the mystery lies. This is horror as rigour.' China Mieville in The Guardia

Literatur/Allgemein - Oktav. Leinen mit Umschlag. 370 Seiten