Stefan Grabiński Knihy

Salamandra (1924) je prvým románom najvýznamnejšieho poľského autora hororovej fantastiky Stefana Grabińského (1887 – 1936). Jeho hlavný hrdina Jerzy je spočiatku vystavený čudesným opakovaným stretnutiam na ulici s tými istými osobami, aby sa čoskoro dostal do krážov tých najtemnejších síl. Okultný vyšetrovateľ zahajuje pátranie po zdroji, z ktorého vychádza pôsobenie čiernej mágie. Objavuje sa osudová žena s ohnivočervenými vlasmi, účasť na čiernej omši, dom preludov v štvrtom rozmere, záhadná vražda na moste, blúdenie podzemím pod riečnym korytom. Niektoré scény sa odohrávajú v mátožnej halucinačnej atmosfére a hlavný hrdina si sám kladie otázku, čo z toho všetkého je pravda. Okultno-fantastický román Salamandra je popri napínavom deji zároveň aj encyklopédiou okultizmu, tajných náuk a mágie a jeho autor preukazuje v týchto oblastiach obdivuhodnú erudíciu. Preklad a doslov: Tomáš Horváth

V Grabińského poviedkach sa obvykle začnú hlavnému hrdinovi zjavovať tajuplné nevysvetliteľné úkazy, ktoré vo finále vedú k jeho záhube – či už fyzickej alebo k psychickej deštrukcii a šialenstvu. Často nie je úplne jasné, či sú tieto záhadné javy len halucináciou, alebo ide skutočne o niečo paranormálne. Materiálny a psychický svet sa v jeho dielach vzájomne prelínajú. Zlá psychická energia dokáže nakaziť miesto deja a prostredníctvom tajomných udalostí preniká do reality desivý „iný svet“. Tieto hrôzostrašné príbehy ukazujú, že okolitý svet je nesmierne krehký a neustále vystavený riziku ohrozenia temnými silami zla. Hrôza číha na človeka v hlbinách jeho vlastnej duše, ale prichádza aj zvonka, spoza nášho sveta.

Stefan Grabiński (1887 – 1936) je podnes najznámejším poľským autorom hororovej fantastiky, respektíve weird fiction, ako znie anglosaský termín pre tento žáner. I keď Grabińského – najmä mimo jeho domoviny – s obdivom prezývajú „poľský Poe“, vypovedá to skôr o žánrovom zaradení jeho diela, pretože jeho tvorba na poli weird fiction je značne originálna. Bol majstrom poviedky (práve túto časť jeho tvorby vysoko oceňoval Stanisław Lem), zovretej kratšej prózy s pozvoľna hustnúcou temnou atmosférou, s gradovaním tajuplných úkazov a vyhrotenou pointou. Zároveň však napísal štyri vynikajúce romány: Salamander (1924), Tieň Bafometa (1926), Kláštor a more (1928) a Ostrov Itongo (1936). Ani v nich neopustil svoj milovaný žáner – strašidelnú fantastiku či, ako ju sám nazýval, „psychofantáziu“. Literárnej slávy v Poľsku i za hranicami sa tento modernistický spisovateľ dočkal až po smrti – veď predsa bol, ako ho nazval spisovateľ Karol Irzykowski, „špecialistom na záhrobie“. Jeho diela preložili do mnohých cudzích jazykov a štyri z jeho príbehov sa dočkali filmového spracovania.

Zbierka Mŕtvy priestor obsahuje výber próz, ktoré autor publikoval len časopisecky. Stefan Grabiński je známy svojou špecifickou formou fantastiky, metafyzickou fantastikou a psychofantáziou. Dominantou jeho diela je pocit údivu z tajuplnosti života, ktorý prechádza do údesu z neznáma. Jeho koncepcia tajuplnej „inej skutočnosti“ preniká do nášho trojrozmerného sveta prostredníctvom bizarných fenoménov a tajomných súvislostí. Hrdinovia sa zmietajú v bludnom kruhu nutkavých ideí a dotýkajú sa hranice šialenstva, keď sa snažia odhaliť závoj tajomstva, čo však nie je bez následkov. Narazíme na neurotického hrdinu s jeho vyšinutou teóriou súvislostí medzi udalosťami, ako aj na milovníka spomienok, ktorý sa snaží vyvolať minulosť, aj za cenu katastrofy. Mŕtvy priestor ožíva prízrakmi minulosti, traumatické udalosti sa opakujú ako tieň. Otázka, či je to sen alebo skutočnosť, je zavádzajúca: Sen je skutočnosť – iná skutočnosť. Opustené železničné stanice, tunel do hĺbky evolučného času a koľajnice vedúce mimo tohto sveta vytvárajú atmosféru dobovej železničnej neurózy a umenie ako plameň stravujúci dušu umelca.

Metafyzický a okultní souboj mezi spisovatelem a jeho vrahem. Vila nad mořem předjímá Kingovo Osvícení, jednou z postav dramatu je malý Áďa, kterému nedají spát Temné síly. Stefan Grabiński (1887–1936), klasik polské fantastiky a železničního hororu, se vrací zpět do českého kontextu. V roce 1921 si jej všimla česká avantgarda, pod redakcí Miroslava Rutteho vyšel Grabińského první překlad do cizího jazyka Myšlenkový okruh. Nyní, po stu letech, se kruh uzavírá a ke čtenářům se konečně dostává ztracený rukopis nalezený v Praze.

Stefan Grabinski (1887–1936), představitel tzv. wierd fiction neboli fantastiky hrůzy, přezdívaný polský E. A. Poe, se poprvé představí českému čtenáři v povídkovém výboru V domě Sáry a jiné povídky. Grabinského velkými tématy jsou ničivá síla a záludnost ohně, prostředí železnice, která je mu často alegorií pro lidské bytí, temné kouty lidské psychiky a působení prostředí na psychiku jedince. Editorem knihy je Libor Martinek.

'...reading The Dark Domain by Stephan Grabinski is such a revelatory experience. Because here is a writer for whom supernatural horror is manifest precisely in modernity - in electricity, fire-stations, trains: the uncanny as the bad conscience of today. Sometimes Grabinski is known as the Polish Poe but this is misleading. Where Poe's horror is agonised, a kind of extended shriek, Grabinski's is cerebral, investigative. His protagonists are tortured and aghast, but not because they suffer at the caprice of Lovecraftian blind idiot gods: Grabinski's universe is strange and its principles are perhaps not what we expect, but they are principles - rules- and it is in their exploration that the mystery lies. This is horror as rigour.' China Mieville in The Guardia

Literatur/Allgemein - Oktav. Leinen mit Umschlag. 370 Seiten

Seit ihrer Schulzeit stehen sie in unversöhnlicher Rivalität gegeneinander, der pragmatische Machtmensch Pradera, der inzwischen zum Minister avanciert ist und als solcher einen Staatsstreich zur Errichtung einer Diktatur anstrebt, und der sensible Träumer und Poet Pomian, der die Saat der Gewalt für verhängnisvoll hält. Um die Gesellschaft vor den unheilvollen Folgen zu bewahren, provoziert er Pradera zum Zweikampf, einem Duell, das ihm indessen erspart bleibt, denn sein Widersacher wird Opfer eines rätselhaften Mordanschlags. Das ist der Beginn einer Reihe höchst ungewöhnlicher, irrationaler Ereignisse, deren Abfolge und verblüffende Lösung den Inhalt dieses spannenden phantastischen Romans ausmachen.