Bookbot

Paul Ricœur

    27. február 1913 – 20. máj 2005

    Paul Ricoeur patril medzi najvýznamnejších filozofov 20. storočia, ktorého rozsiahle dielo sa predovšetkým zameriava na filozofickú antropológiu a schopnosť človeka ako aktéra zodpovedného za svoje činy. Skúmal možnosti sebauvedomenia prostredníctvom vzťahu k svetu a iným ľuďom, pričom odmietal predstavy o bezprostrednej priehľadnosti či úplnej sebaovládaní. Jeho metodológia sa vyvinula z existenciálnej fenomenológie k hermeneutickej fenomenológii, ktorá zdôrazňuje, že všetka zrozumiteľnosť a sebauvedomenie sú sprostredkované jazykom, symbolmi a textami. Ricoeurov prístup teda kladie dôraz na interpretačnú povahu ľudského poznania a existencie.

    Paul Ricœur
    Čas a vyprávění II.
    Čas a vyprávění I.
    Čas a vyprávění. III, Vyprávěný čas
    Čas a literárne rozprávanie
    Fenomenologická škola
    Teória interpretácie: diskurz a prebytok významu
    • 2022

      Fenomenologická škola

      • 334 stránok
      • 12 hodin čítania

      Kniha svetoznámeho filozofického autora Paula Ricoeura Fenomenologická škola, ktorá vyšla v roku 2004, obsahuje články, reflektujúce myslenie fenomenologického hnutia druhej vlny, respektíve inej fenomenológie, ako bola Hegelova. Ťažiskom záujmu Ricoeura sa stávajú Karteziánske meditácie (Hua I: Cartesianische Meditationen und Pariser Vorträge) Edmunda Husserla, jedného z jeho učiteľov, a jeho druhý diel Ideí (Hua IV: Ideen zu einer reinen Phänomenologie und phänomenologischen Philosophie. Zweites Buch: Phänomenologische Untersuchungen zur Konstitution), ktoré preložil a vybavil poznámkami, pričom nezabudol ani na jeho slávnu Krízu (Hua VI: Die Krisis der europäischen Wissenschaften und die transzendentale Phänomenologie. Eine Einleitung in die phänomenologische Philosophie). Rozhodne budú pre čitateľa obohacujúce osobné reflexie Ricoeura nad rôznymi kľučkami miestami až škrupulózne starostlivého Husserlovho myslenia, časový prierez jeho myšlienkami, zdanlivé protirečenia a presuny záujmu, na ktoré autor upozorňuje, hodnotenie a určenie jeho významu vo filozofickom myslení súčasnosti. Pre čitateľa môže byť obzvlášť zaujímavé svojrázne umiestnenie Husserlovho diela do kontextu celkového filozofického myslenia a náznaky fenomenológie Husserlovského štýlu predovšetkým u Immanuela Kanta.

      Fenomenologická škola
    • 2004

      V tomto diele autor analyzuje stvárnenie času fikčným rozprávaním a v ňom čas z hľadiska teoretickonaračného i filozoficko­hermeneutické­ho. Analýza sa začína premenami tvorby zápletky, pokračuje štrukturalistickými „logickými“ modelmi, hrami s časom na základe dialektiky vypovedania a výpovede a napokon otvorením fikcie pre imaginárne svety. Dielo, ktoré je druhým knižným prekladom autora z francúzštiny do slovenčiny (písal a uverejňoval aj po anglicky), je určené literárnym vedcom, historikom a kritikom, ďalej filozofom, študentom literatúry a filozofie, ale bude poučným a inšpiratívnym čítaním aj pre mnohých ďalších.

      Čas a literárne rozprávanie
    • 1997

      Štyri eseje, tvoriace túto knihu, vznikli rozšírením prednášok, ktoré som mal na Texas Christian University v dňoch 27. až 30. novembra 1973 pri príležitosti jej storočného jubilea. Možno ich čítať ako samostatné eseje, ale takisto ako postupné približovanie sa k riešeniu jediného problému, a to problému chápania jazyka na úrovni takých útvarov, ako sú básne, rozprávania a eseje, či už literárne alebo filozofické. Inak povedané, hlavným problémom týchto štyroch esejí je problém diel; osobitne jazyka ako diela.

      Teória interpretácie: diskurz a prebytok významu