Mojmír Benža Poradie kníh

Monografia etnológa mnohé roky pôsobiaceho v oblasti výskumu tradičných hodnôt Slovenska sa tentokrát zameriava na tradičnú kuchyňu Záhoria. Zaujíma sa však o tradičné jedlá nie z hľadiska receptov, ale z hľadiska príležitosti, kedy sa jedli. Hovorí preto o jedlách všedných i sviatočných dní, o jedlách konzumovaných počas cirkevných sviatkov i rodinných oslavách. Reprezentatívne pôsobiaca publikácia nie je tradičnou kuchárskou knihou, naopak, veľmi zaujímavým spôsobom približuje ruka v ruke s predstavením samotných jedál aj kuchynské vybavenie a jednotlivé sviatky a tradície dodržiavané v širokej oblasti Záhoria. Doplnená je o množstvo fotografií jedál a pôvodných kuchýň, ich vybavenia z dobových záhorských domácností, no jej pridanou hodnotou je nesporne aj uvádzanie nárečových pomenovaní kuchynského vybavenia, ingrediencií aj konkrétnych jedál, z ktorých mnohé už v súčasnom jazyku nenájdeme.

Publikácia Tradičný odev Turca vznikla na základe odborného spracovania zbierkového fondu a dokumentačných fondov Slovenského národného múzea v Martine. Predstavuje významný prínos pre poznanie časti tradičnej kultúry Turca a je tiež prínosom pre doplnenie obrazu tradičného odevu celého Slovenska.

V dvojjazyčnej publikácii nájdete 318 máp prezentujúcich ľudovú kultúru Slovákov žijúcich v obciach na severnom Spiši a hornej Orave, ktoré boli po roku 1920 pripojené k Poľsku. Súčasťou sú tiež stručné dejiny tejto slovenskej komunity a charakteristika skúmaných lokalít.

Pomerne rozsiahla monografia je syntézou tradičného odevu Slovenska z dvoch hľadísk: podľa jednotlivých druhov odevných súčiastok a z hľadiska príležitostí, na ktoré sa nosili. Autor nepristupoval k otázke tradičného odevu obvyklým spôsobom – podľa regiónov. Naopak, v diele zhrnul významné rozdiely medzi jednotlivými formami tradičného odevu a zároveň definoval ich spoločné vnútorné aj vonkajšie znaky, nadväzujúc na rozsiahly Etnografický atlas Slovenska, vydaný začiatkom 90-tych rokov. Obrazová časť je graficky jednotná, bohato zastúpená autorskými kolorovanými kresbami Viery Škrabalovej (rod. Líčeníkovej), ktoré sú súčasťou zbierkového fondu Múzea ľudovej umeleckej výroby ÚĽUV-u v Stupave. Publikácia vychádza v rovnocennej dvojjazyčnej mutácii: slovensko-anglickej.

Štúdie tradičného slovenského ľudového odevu tvoria v diele Martina Benku osobitú kapitolu jeho záujmov. Táto kniha prináša niečo ako krojový album, osobitý súbor etnografických dokumentov, kde každý kus je originálom, výtvarným záznamom.

Ohlasy osobností politického a spoločenského života na hanopis, ktorý prispel k dezinformácii o Slovensku, o živote maďarskej komunity na jeho území. Nepodpísaný autor knihy Maďari na Slovensku sa priznal vydavateľovi listom prvého podpredsedu vlády SR. Pál Csáky: „Oznamujem Vám, že nedávam súhlas vydavateľstvu KUBKO GORAL k vydaniu publikácie Hungarians in Slovakia (Magyarok Szlovákiábán, Osszeállftotta Csáky Pál) v žiadnom jazyku, forme a rozsahu.“ Zostavovateľ publikácie Dr. Ján Kubáň

Atlas je výsledkom spolupráce Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied a Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku v rámci vedeckého projektu Tradičná kultúra slovenských menšín v strednej Európe. Konkretizuje záujem Slovenska o Slovákov žijúcich v tomto priestore a svojím zameraním úzko nadväzuje na veľký Etnografický atlas Slovenska. Vedeckým redaktorom Atlasu ľudovej kultúry Slovákov v Rumunsku je Mojmír Benža. Výskum sa konal v obciach Čerpotok, Šastelek, Bodonoš, Stará Huta, Nová Huta, Židáreň, Gemeľčička, Šarany, Cipár, Nadlak, Brestovec, Vuková a Butín. Vedeckým redaktorom publikácie je Mojmír Benža, autormi máp a textov popri ňom sú Katarína Bičanová, Ľubica Falťanová, Pavel Hlásnik, Ladislav Mlynka, Magdaléna Paríková, Katarína Popelková, Peter Slavkovský, Rastislava Stoličná, Monika Vrzguľová a Juraj Zojonc. Mimo knižnej publikácie zostali ďalšie výsledky výskumov ľudovej kultúry Slovákov v Rumunsku a ich vedecké komentáre, väčšia časť analytických máp (z celkového počtu 835) obsahujúcich javy prevažne z materiálnej, duchovnej i umeleckej kultúry, ako sa zachovali v reálnom živote i v kolektívnej pamäti jej nositeľov koncom 20. storočia.

Monografia zachytáva históriu Senice od najstarších čias až do 90. rokov 20. storočia.