The Man Without Qualities
- 454 stránok
- 16 hodin čítania
"Musil belongs in the company of Joyce, Proust, Kafka, and Svevo. . . . (This translation) is a literay and intellectual event of singular importance."--New Republic.






"Musil belongs in the company of Joyce, Proust, Kafka, and Svevo. . . . (This translation) is a literay and intellectual event of singular importance."--New Republic.
Veľké rozprávačské umenie Thomasa Manna vovádza nás do súkromia patricijskej rodiny obchodníkov Buddenbrookovcov a predstavuje nám životný štýl, názory a dobové prostredie rodiny, sledujúc ju cez tri generácie v úspechoch, a sláve až po úpadok. Úpadok rodiny je i podtitulom diela. Kým však k nemu dôjde, čiara úspechov sa neraz zdvihne vysoko a krivka neúspechov nezdá sa hroziť katastrofou. Osudy troch detí Jána Buddenbrooka, Tomáša, Kristiána a Antónie, na rozdiel od ich úspešných predkov smerujú k zániku temer s fatálnou nevyhnutnosťou, i keď vonkajší lesk ešte vždy prekrýva prvky rozkladu. Bezperspektívnosť, ktorá sa zahniezďuje v dušiach žijúcich členov, podlamuje tvorivé sily, a ako letí čas, úpadok sa vždy viditeľnejšie črtá na obzore. V závere románu vidíme už len malú rodinnú schôdzu pozostalých a po nej nasleduje melanchólia.
Set in a boarding school in a remote area of the Habsburg Empire at the turn of the last century, The Confusions of Young Torless is an intense study of an adolescent's psychological development as he struggles to come to terms with his conflicting emotions. Through his relationship with two other boys Torless is led into sadistic and sexual encounters with a third pupil which both repel and fascinate him. Estranged from everyday life, Torless gradually learns to accept his experiences and describe them with analytical precision.
Najznámejšia novela Thomasa Manna zachytáva vznik a vývin pustošivého, bezvýchodiskového citu, ktorý uzatvára smrť, nakoniec predstavujúca vykúpenie. Sám autor ju charakterizoval ako „príbeh o rozkoši zo zániku“. Úspešný starnúci spisovateľ Gustav von Aschenbach sa nečakane rozhodne stráviť leto v Benátkach. Ubytuje sa na Lide, kde jeho pozornosť upúta krásny poľský chlapec Tadzio. Keď v meste vypukne epidémia cholery, Aschenbach zvažuje odchod, no jeho fascinácia chlapcom je silnejšia než pud sebazáchovy, a tak kvôli Tadziovi ostáva. V deň Tadziovho odchodu Aschenbach zomiera, pozorujúc na pláži objekt svojej trýznivej lásky.
Henrik Ibsen nació el 20 de marzo de 1828 en Skien, al sur de Cristianía, llamada hoy con su nombre más antiguo: Oslo. Alternó sus residencias en Noruega -su patria-, Alemania, Italia, y desde 1892 ya no se movió de Cristianía, donde murió en 1906. Hasta el final de su vida Ibsen marcó las llagas morales de su pueblo y de la humanidad, sin hacer caso de las voces contrarias. Desenmascaró a sus adversarios en Un enemigo del pueblo (1883); planteó la lucha entre la verdad y la mentira en El pato silvestre (1884), y la de los valores ciertos o aparentes en Casa de muñecas (1879); determinó las causas del tormento fisiológico y espiritual en Espectros (1881); en Hedda Gabler (1890) buceó en el abismo del alma femenina como foco de un problema general; debatió en La dama del mar (1888) el determinismo y el libre albedrío, formulando sugestiones novísimas, y deslumbró con la imaginación envolvente de Peer Gynt (1867), donde resuenan los ecos de las fantásticas leyendas nórdicas.
Roma, 455 d.C.: durante il saccheggio i Vandali trafugano come bottino di guerra la Menorah (l’antico candelabro a sette braccia) del Tempio di Gerusalemme, portata a Roma da Tito. Tra la comunità ebraica si diffonde un grande scoramento: il simbolo più antico, il fondamento stesso dell’identità del popolo ebraico è andato perduto e deve essere recuperato a ogni costo. Con il suo stile cristallino Stefan Zweig ricostruisce una vicenda che è per molti versi un vero e proprio mito fondativo del popolo ebraico, e poco importa se a volte il suo racconto ceda il passo alla leggenda. “Le leggende fiorite sulla scomparsa della Menorah sono quasi infinite” si legge nella postfazione di Fabio Isman. “E tutte, come anche il racconto di Stefan Zweig, hanno un unico obiettivo: mantenerla in vita.”