Lucia Berlin Knihy

Lucia Berlin písala sporadicky poviedky od 60. rokov. Jej príbehy sú inšpirované detstvom, ktoré strávila v rôznych baníckych mestách na americkom Stredozápade; úžasnými rokmi, čo prežila v čilskom Santiagu; tromi manželstvami; celoživotným problémom s alkoholizmom a rôznymi povolaniami, ktorým sa venovala, aby dokázala uživiť svojich štyroch synov. Príbehy, ktoré rozpráva Lucia Berlin, sa odohrávajú v Kalifornii, Mexiku a Čile, ich rozprávačkou je dievča, žena, ktorá sa snaží nájsť zmysel vo všednosti sveta na okraji spoločnosti. V Manuáli pre upratovačky sa čitatelia a čitateľky stretávajú so starými Indiánmi, narkomafiánmi, kráľovnami krásy či svojskými lekármi, ktorým sa trasú ruky, ale predovšetkým s rozprávačkou – so ženou, ktorá vidí krásu v tých najtemnejších zákutiach ľudskej duše a má pochopenie pre ľudské chyby a slabosti. Lucia Berlin právom stojí vedľa Alice Munroovej, Raymonda Carvera či A. P. Čechova.

Nová zbierka poviedok americkej spisovateľky Lucie Berlinovej, ktorej posmrtne vydaná zbierka s názvom Manuál pre upratovačky sa stala literárnou senzáciou. Autorka si vďaka nej vyslúžila prirovnanie k Raymondovi Carverovi, Grace Paleyovej, Alice Munrovej a Antonovi Čechovovi. Večer v raji obsahuje ďalších dvadsaťdva poviedok vo svete a štýle, pre ktorí si ju čitatelia a čitateľky obľúbili. Od Texasu cez Čile, Mexiko až do New Yorku autorka nachádza krásu na najtemnejších miestach a temnotu v zdanlivo priezračnom. Večer v raji predstavuje kľúčovú súčasť Berlinovej diela, šperkovničku s čitateľskými drahými kameňmi.

V knihe Vitaj doma Lucia Berlin opisuje miesta, na ktorých strávila prvých dvadsaťdeväť rokov svojho života. Banícke usadlosti, dom starých rodičov v Texase či vilu v Čile dopĺňajú fotografie a autorkine listy, písané mnohým ľuďom po celý život. Lucia Berlin písala sporadicky poviedky od 60. rokov. Jej príbehy sú inšpirované detstvom, ktoré strávila v rôznych baníckych mestách na americkom Stredozápade, úžasnými rokmi v čilskom Santiagu, tromi manželstvami, celoživotným problémom s alkoholizmom a rôznymi povolaniami, ktorým sa venovala, aby dokázala uživiť svojich štyroch synov. V 90. rokoch začala učiť na univerzite. Zomrela v roku 2004 v kalifornskom meste Marina del Rey. V slovenčine vyšla jej zbierka poviedok Manuál pre upratovačky.

In Where I Live Now, Berlin contemplates the human condition with a compassionate understanding. Berlin's vision is sometimes remorseful, sometimes resigned, always courageous. The elusive nature of happiness is a compelling theme here: the survivors in these stories--many of them society's marginal or excluded people, fighting alcohol or drug addiction, bearing emotional scars--recognize it all too well.

Twenty-three stories from a widely recognized master. Each will resonate, as questions of the human condition always do, in the heart of the reader.Lucia Berlin is widely recognized as a master of the short story. This collection captures distilled moments of crisis or epiphany, placing the protagonists in moments of stress or personal strain, and all told in an almost offhand, matter-of-fact voice.The San Francisco Chronicle wrote, “Most of the stories in this collection are very short and very simple. They are set in the places Berlin knows Chile, Mexico, the Desert Southwest, and California, and they have the casual, straightforward, immediate, and intimate style that distinguishes her work. They are told in a conversational voice and they move with a swift and often lyrical economy. They capture and communicate moments of grace and cast a lovely, lazy light that lasts. Berlin is one of our finest writers and here she is at the height of her powers.”This is a collection for anyone who loves short stories or great writing of any kind.

A Manual for Cleaning Women compiles the best work of the legendary short-story writer Lucia Berlin. With the grit of Raymond Carver, the humor of Grace Paley, and a blend of wit and melancholy all her own, Berlin crafts miracles from the everyday, uncovering moments of grace in the Laundromats and halfway houses of the American Southwest, in the homes of the Bay Area upper class, among switchboard operators and struggling mothers, hitchhikers and bad Christians. Readers will revel in this remarkable collection from a master of the form and wonder how they'd ever overlooked her in the first place.

Niemals aufgeben: ein Buch voller zweiter Chancen Alleinerziehende Mütter, Alkoholikerinnen auf Entzug, Haushaltshilfen, Krankenschwestern und Sekretärinnen – Lucia Berlin erzählt von unterprivilegierten Frauen, die um ein besseres Leben kämpfen. In Waschsalons, Cafés und Restaurants, Krankenhäusern und Arztpraxen zeigen sich die kleinen Wunder des Lebens oder entwickeln sich herzzerreißende Tragödien, denen die Autorin mal mit abgründigem Humor, dann wieder voller Melancholie, aber stets mit ergreifender Empathie auf den Grund geht. Unsentimental und unaufgeregt erkundet Lucia Berlin die Warteräume des Lebens und richtet ihren Blick nicht nur auf die schmutzigen Winkel, sondern auch auf die Sonnenstrahlen mitten im prosaischen Alltag.

Święta to czas, kiedy dobre rzeczy zdarzają się częściej. Ludzie stają się życzliwsi, a świat trwa w oczekiwaniu na przemianę. Czy i tym razem zdarzy się świąteczny cud? Zbiór opowieści z najróżniejszych zakątków świata łączy ten sam motyw, ale realizacje są zaskakująco nieoczywiste – niektóre pełne nostalgii, przekornych puent, inne prosto spod ciemnej gwiazdki. Srogie, śnieżne zimy mieszają się tutaj ze świętami spędzanymi w gorętszym klimacie. Jest też miejsce na nieoczekiwane prezenty, rozbłyskujące tu i ówdzie światełka i wzruszenie, które niespodziewanie ściska za gardło. Małe świąteczne cuda przeplatają się z chwilami, które na zawsze zapadają w pamięć. Bo do odkrycia magii świąt nie zawsze potrzeba mnóstwa prezentów. Czasem wystarczy samotny spacer. Opowiadania pozwalają odkryć klasyków literatury na nowo – od Hansa Christiana Andersena i Antoniego Czechowa, przez Elizabeth Bowen i Dylana Thomasa, po Tove Jansson i Grace Paley. Choć autorzy posługują się różnymi językami, to łączy ich jedno – patrzą na świat oczami wiecznie zaciekawionego dziecka, pełnego zachwytu i zdziwienia, choć świat wokół zdaje się coraz bardziej szalony.

»Jemand stirbt oder eine Liebe geht zu Ende und nichts wird aufgelöst, man bleibt einfach damit zurück«, hat Lucia Berlin über Anton Tschechow und seine Kunst des Erzählens mit offenem Ausgang einmal gesagt. So wenig wie ihr Vorbild richtet Lucia Berlin über ihre Figuren, so nah wie er zoomt sie das Leben heran: eine erste Liebe, eine Amour fou, scheiternde Ehen, kurze Affären. Immer wieder die Familie, vor allem die sterbende Schwester, aber auch der Kampf mit dem Alkohol, die Einsamkeit, das schlechte Gewissen, vor allem den Söhnen gegenüber. Lucia Berlins unsentimentaler, zugleich von tiefen Gefühlen geprägter Blick auf die Wechselfälle des Lebens und der dunkle, pointierte Humor machen diese Erzählerin so einzigartig und zeitlos modern.