Wittgenstein bol rakúsko-britský filozof, ktorý sa primárne zameriaval na logiku, filozofiu matematiky, mysle a jazyka. Bol opisovaný ako génius, ktorého myšlienky inšpirovali dva hlavné filozofické prúdy 20. storočia. Jeho diela patria medzi najdôležitejšie filozofické práce 20. storočia, pričom jedno z nich vyniká ako majstrovské dielo, ktoré oslovuje čitateľov naprieč rôznymi špecializáciami a filozofickými smermi. Wittgensteinov vplyv siaha do takmer všetkých humanitných a sociálnych vied, hoci jeho myslenie je predmetom široko odlišných interpretácií.
Posledná systematická práca L. Wittgensteina, v ktorej sa zaoberá problematikou definovania pojmu poznanie. Jeho názory sú kritické voči súdobým teóriám poznania, ale ukazuje, že nie je možné podať vyčerpávajúce vymedzenie tohto pojmu. Kniha bola prínosom nielen v rámci špecializovanej teórie poznania, ale umožnila aj prehodnotiť pozície prvej fázy vývinu analytickej filozofie.
Tri denníky z rokov 1914–1916, v ktorých je uchovaná kontinuita Wittgensteinovej myšlienkovej práce. Predkladané denníky ponúkajú detailnú podobu cesty, ktorá viedla k vzniku strohých téz jeho Traktátu. Kniha obsahuje tiež Úvod k Tractatus logico-philosophicus od Bertranda Russella.
Základné dielo jednej z ústredných postáv filozofie 20. storočia. V silne zhustenej podobe podaný výsledok sedemročnej práce, kde sa prostredníctvom logickej teórie a obrazovej teórie vety vymedzuje akoby znútra etično – nevyslovená najdôležitejšia časť traktátu. Z nemeckých originálov preložil Peter Balko, Róbert Maco.
Wittgenstein je jedným z najvýznamnejších filozofov našej doby. Modrá a hnedá kniha, ako väčšina Wittgensteinových prác vrátane Filozofických skúmaní, ktoré v najkoncentrovanejšej podobe reprezentujú jeho neskoršiu filozofiu, vyšli až po jeho smrti. Napriek podtitulu avšak nie sú iba poznámkami, vďaka ktorým možno ľahšie porozumieť Filozofickým skúmaniam, ale samostatnými a originálnymi prácami.