Tento autor, ako preživší z koncentračného tábora Osvienčim-Brezinka, prináša jedinečný a hrôzostrašný pohľad na najtemnejšie kapitoly ľudskej histórie. Jeho svedectvo, zapísané do podoby memoárov, sa zameriava na desivé úlohy, ktoré boli väzni nútení vykonávať, a na neuveriteľnú odolnosť ľudského ducha tvárou v tvár genocíde. Skrze jeho slová sa čitatelia dostávajú k surovej realite nacistických zverstiev a k zúfalému boju o prežitie v pekle vyhladzovacieho tábora.
„Celá pravda je oveľa tragickejšia a hroznejšia,“ píše sa v úvode tejto výnimočnej knihy – autentických spomienok. Ich autor Shlomo Venezia nielenže bol v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau (Osvienčim-Brezinka), ale musel tam vykonávať tú najstrašnejšiu prácu: prenášať telá zavraždených v plynových komorách do kremačných pecí. To prinútili robiť členov Sonderkommanda – pozerať sa zblízka na vraždenie ľudí. Toto svedectvo je stále nesmierne dôležité, možno dnes ešte väčšmi, keď sa dokonca nájdu ľudia, ktorí popierajú existenciu holokaustu. Ak svoje dejiny nepoznáme alebo ani poznať nechceme a radšej si pred nimi zatvárame oči, môžu sa zopakovať.
This is a unique, eye-witness account of everyday life right at the heart of the Nazi extermination machine. Slomo Venezia was born into a poor Jewish-Italian community living in Thessaloniki, Greece. At first, the occupying Italians protected his family; but when the Germans invaded, the Venezias were deported to Auschwitz. His mother and sisters disappeared on arrival, and he learned, at first with disbelief, that they had almost certainly been gassed. Given the chance to earn a little extra bread, he agreed to become a ‘Sonderkommando', without realising what this entailed. He soon found himself a member of the ‘special unit' responsible for removing the corpses from the gas chambers and burning their bodies. Dispassionately, he details the grim round of daily tasks, evokes the terror inspired by the man in charge of the crematoria, ‘Angel of Death' Otto Moll, and recounts the attempts made by some of the prisoners to escape, including the revolt of October 1944. It is usual to imagine that none of those who went into the gas chambers at Auschwitz ever emerged to tell their tale - but, as a member of a ‘Sonderkommando', Shlomo Venezia was given this horrific privilege. He knew that, having witnessed the unspeakable, he in turn would probably be eliminated by the SS in case he ever told his tale. He survived: this is his story. Published in association with the United States Holocaust Memorial Museum.
