Zuzana Stankovitsová Knihy

Najnovší román aj na Slovensku obľúbeného spisovateľa Jóna Kalmana Stefánssona vyšiel v origináli a prvých prekladoch len pred pár mesiacmi, no už v januári 2022 bol román Tvoja neprítomnosť je tma ocenený francúzskou cenou pre zahraničnú knihu – Prix du Livre étranger 2022. A kam nás najnovší Stefánssonov príbeh zavedie? V pre autora typicky spletitom románe pocestujeme naprieč časom: od prítomnosti až na prelom 19. a 20. storočia, zo vzdialeného islandského fjordu až na juh Francúzska a zase späť. Zoznámi nás so škálou postáv, s ich osudmi a životnými cestami, ktoré ich formovali v dobrom i zlom. Spoločným menovateľom je (opäť a navždy) láska. Román Tvoja neprítomnosť je tma je typicky „kalmanovský“ tematikou i autorovým nezameniteľným poetickým štýlom. Zároveň sa však Stefánsson pohráva s výrazne prítomnou postavou rozprávača. Vďaka nemu opäť ožívajú dávno vyhasnuté ľudské životy a unikajú zo spárov času a zabudnutia.

Dej sa odohráva v malej islandské dedine v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, kde sa život riadi sezónnymi prácami a pohybmi mora. Hoci sa tu nič zásadné nedeje, vzťahy, radosti, nevera a smrť sú prepojené v príbehoch miestnych obyvateľov, zasiahnutých melanchóliou a skrytým šialenstvom. Román je plný drobných poetických príbehov a ironického zúčtovania autora s divokou dobou konca dvadsiateho storočia. Rozprávač, možno kolektívne vedomie dediny, pozná všetko, čo sa deje, a s múdrosťou komentuje životy malých ľudí. Bez sentimentu kladie otázky o smrti, živote, vášni a láske. "Čas plynie, žijeme a potom umierame. Ale čo je vôbec život? Je to Jónas mysliaci na zaoblené vtáčie krídla, Jónas, ktorého uspáva Thorgrímovo hlboké dýchanie. A aký je odstup medzi životom a smrťou? Je medzi nimi vôbec nejaký odstup, a ak áno, ako sa nazýva? Merali by sme ho v kilometroch či myšlienkach, a dokáže sa cezeň niekto dostať - prejsť na druhú stranu a vrátiť sa späť?" Úryvok z básne H. Péturssona prebásnila M. Haugová.

Má desať rokov a chystá sa na svoje prvé dobrodružstvo – cestu lietadlom k starým rodičom do Nórska – v čase, keď v 70. rokoch 20. storočia „z Islandu cestovali do zahraničia len letušky a politici“. Dlhé letné prázdniny na „horúcom“ juhu, neďaleko Stavangeru, kde – na rozdiel od Islandu – sú stromy a muži v šortkách a čoskoro aj noví priatelia. „Babka a dedko. Dve slová, ktoré dokážu človeka utešiť ako náboženstvo, ako obrovská borovica.“ Nestáva sa často, aby sa dve knižky toho istého autora, ktorých pôvodné vydanie oddeľuje vyše dvadsaťročie, tak vzácne, zvláštne a zaujímavo dopĺňali a jedna druhú nasvecovali, ako je to v prípade Žltej ponorky (2022, u nás 2024, Artforum) a Všeličo o sekvojovcoch a čase (2001, u nás 2025, Artforum) islandského spisovateľa Jóna Kalmana Stefánssona. Slovenské preklady delí iba rok, tak si čitateľky a čitatelia oboch kníh budú môcť to prepojenie užiť. Žltá ponorka bola obsiahlejšia a jej najčarovnejšou časťou bolo spomínanie na letá strávené vysoko na severe u macochinej rodiny. Rozprávačom Sekvojovcov je tiež malý chlapec, tentoraz trávi prázdniny u babky s dedkom v Nórsku. Nie je to však „obyčajná“ kniha o detstve, je stefánssonovsky povýšená na poetickú esej o plynutí času, zrode a zániku, o životnej potrebe mať sa o koho oprieť, aby sme nespadli, sekvojovec, najväčší druh stromu na svete, je na to ako stvorený.