Johannes Göransson sa zameriava na prístupy k písaniu, ktoré prekračujú hranice, či už žánrové alebo jazykové, a stierajú hranice autonómneho textu. Jeho tvorba sa často prelína s témami imigrácie, bezdomovectva a prekladu, čo odráža jeho záujem o narúšanie tradičných literárnych konvencií. Göranssonove kritické eseje sa zaoberajú súčasnou poéziou, teóriou prekladu a avantgardnými estetickými prúdmi, zatiaľ čo jeho vlastné písanie skúma nekonvenčné formy a štylistické experimenty. Jeho tvorivá vízia je hlboko prepojená s procesom prekladu a skúsenosťou cudzinaca, čo dáva jeho dielu jedinečnú perspektívu.
THE NEW QUARANTINE is an exploration of the violence and spacemaking of translation. Utilizing a sort of translatory ping-pong, Göransson and Efrik expand the text, inhabiting the new domains broken up in the movement from one language to another.
... inside language treacherous lilac / language syrener made for girls / like me for me the lilacs bloom / like little fingerprints hundreds / of bloody little finger prints I can’t hear / you I’m listening to the radio my wife / is feeding me pomegranate seeds / she’s feeding me with bloody fingers / it’s summer it’s summer I can’t / hear you det är sommar