Vi Keeland Poradie kníh

Nie je to príbeh o láske. Je to príbeh o posadnutosti. Newyorská psychiatrička Meredith McCallová sa po strate manžela ocitá na pokraji zrútenia. Nedokáže sa zmieriť s tragédiou, ktorú má čiastočne na svedomí. Jedného dňa zahliadne na ulici muža, takisto spojeného s osudnou udalosťou, no viditeľne spokojného a šťastného. Ako to, že sa Gabriel Wright usmieva? Po tom všetkom, čo sa stalo, to predsa nedáva zmysel. Začne muža sledovať, ale zvedavosť zakrátko prerastie do posadnutosti. Gabriel zrejme netuší, kto Meredith je. Ako inak sa dá vysvetliť, že ju časom vyhľadá ako nový pacient. Poskytnutím terapie človeku, s ktorým je tak úzko prepojená, Meredith prekračuje všetky etické a morálne hranice. Nedokáže ho však odmietnuť ani sa priznať, že ho pozná. Postupne sa tak zamotáva do ešte väčších klamstiev. Čudných náhod pribúda a mladá lekárka sa nevie zbaviť pocitu, že to jej niekto dýcha na krk.

Treba si užívať, kým to osud nezariadi inak Odkedy lekári oznámili starej mame, že jej neostáva veľa času, akoby sa utrhla z reťaze. Začala cestovať a skúšať všetko možné aj nemožné – zoskok padákom, plávanie so žralokmi. Dohováral som jej, nech zbytočne neriskuje, a tak si ma zablokovala. Vlastného vnuka! Nechala mi iba kontakt na svoju kamarátku Eleanor, ktorá ju na výletoch sprevádzala. Sprvu sa mi v správach javila milá, no keď som naliehal, aby babke prehovorila do duše, poslala ma kadeľahšie. Len čo som sa dopočul o ich ďalšom bláznovstve, nasadol som do lietadla. Do hotela som dorazil až večer, a tak som zamieril rovno do baru. Tam som sa zoznámil s Norou, úžasnou ženou, ktorá hľadala nezáväzný vzťah. Pozvala ma k sebe do izby, mal som za ňou prísť o desať minút. No pri platení jej účtu som zistil, koľko alkoholu vypila. Zachoval som sa ako džentlmen a nešiel za ňou, hoci som ju tým urazil. Rátal som aj s možnosťou, že ju už nikdy neuvidím. Omyl! Z krásnej Nory sa vykľula babkina parťáčka Eleanor. Ak som si dovtedy myslel, že ma tá ženská neznáša, bol to len slabý odvar.

Keď som sa zoznámila s Donovanom, mladým, úžasným, úspešným a inteligentným mužom, netušila som, o koho ide... Spomenula som, že bol mladý? Rada to zopakujem. Ford Donovan bol totiž o dosť mladší. No poďme pekne poporiadku. Moja najlepšia kamarátka usúdila, že od môjho rozvodu už uplynulo dosť času a mala by som sa konečne vrhnúť do víru randenia. Na obľúbenej online zoznamke mi bez môjho vedomia založila profil a ako cieľovku odklikla dvadsaťjeden- až dvadsaťsedemročných mužov. Vtipne doplnila, že tí s prezývkou Kráľ orálu majú prednosť. Ten profil som nemienila využiť. Prisahám! Lenže potom sa mi ozval on a začali sme si písať. Bavilo ma to, no jeho vek predstavoval pre mňa neprekonateľnú prekážku. A nielen jeho vek! Celé týždne mi nedal pokoj, a tak som súhlasila so schôdzkou - pre mňa prvou po dvadsiatich rokoch, ktoré som strávila so svojou stredoškolskou láskou. Vedela som, že to nikam nepovedie, no bola som naňho zvedavá. A viete, čo sa hovorí... kto je zvedavý, bude skoro starý.

On je futbalová hviezda, ona jeho šéfka. Ten utorok sa v ničom nelíšil od ostatných dní. Dvanásť hodín som sedela nad algoritmom pre jednu spoločnosť a po príchode domov som sa venovala svojej záľube – dopĺňaniu faktov o mužoch do vzorca, vďaka ktorému si nájdem ideálneho partnera eštepred tridsiatkou. V tej chvíli zaklopal na dvere cudzí muž a odovzdal mi dokumenty, ktoré mi prevrátili život hore nohami. Otec, ktorého som nikdy nepoznala, ma vo svojom závete ustanovil za spolumajiteľku profesionálneho futbalového klubu. Keďže som o tomto športe dokopy nič nevedela, jeden z hráčov sa podujal, že ma doň zasvätí. Zhodou okolností šlo presne o typ chlapa, ktorého by môj vzorec vylúčil ako totálne nevhodného partnera. Christian Knox bol až hriešne pekný, sebavedomý a mohol mať každú ženu, na ktorú ukáže. Tvrdil však, že chce len mňa. Vôbec sa svojou náklonnosťou ku mne netajil. Ale nemienila som sa s ním zapliesť, veď som bola jeho šéfka. Určite sa zhodneme, že takéto vzťahy sú neprípustné. Ale môžem ja za to, že zakázané ovocie najviac chutí?

Vraj neschopná kandidátka! To sa ešte uvidí.Merricka som spoznala na pracovnom pohovore. Vlastne nie, stalo sa to o dvadsať minút skôr, keď mi vtrhol do kabínky na prezliekanie v jednom butiku. Polonahá som sa naňho osopila a potom mu zabuchla dvere pred nosom. Preto si určite viete predstaviť, ako som zamrzla, keď som zistila, že ten grobian je môj potenciálny šéf.Zdalo sa mi, že ma nespoznal. Omyl! Pohovor sa skončil hádkou, po ktorej ma vyprevadil so slovami, aby som si šla ovoniavať podpazušie. Viete, v kabínke ma prekvapil v chúlostivej situácii. Na svoju obranu však musím povedať, že som dve hodiny trčala v rozhorúčenom metre, a tak som si chcela byť istá, že to zo mňa necítiť.S touto prácou som sa teda v duchu rozlúčila, až kým som si v maile nenašla pozvánku na druhé kolo pohovoru. Prečo mi po takom fiasku dali šancu?Vysvitlo, že Merrick ma chce zamestnať iba preto, lebo ma považuje za najmenej schopnú kandidátku. Predstavenstvo firmy ho totiž núti vytvoriť pozíciu firemného terapeuta, o ktorého on nestojí. Nemienila som pracovať v spoločnosti, kde sa očakáva moje zlyhanie. No rozmyslela som si to, pretože by som rada dokázala opak. Svoj pokus som nazvala Projekt šéf.

Dočasný vzťah? Aspoň v tom majú jasno.S Maxom sme sa spoznali na rande naslepo. Očaril ma šarmom a vtipom. A tie jamky na lícach! Presne takéto rozptýlenie som po rozchode potrebovala. Nadšenie však trvalo len do chvíle, keď sa uprostred konverzácie dostavil ten pravý. Ukázalo sa, že Max si ma len náhodou všimol v podniku, kde som čakala na spoločnosť, a využil to. Neviete si predstaviť to sklamanie!Pred odchodom mi dal Max lístok na hokejový zápas, keby mi vraj dohodnuté rande nevyšlo. Hodila som vstupenku do kabelky a pokúsila sa dať tomu druhému nešťastníkovi šancu. Márne. Cestou domov som teda zašla na zápas. Nikto si však ku mne neprisadol. Ďalšie sklamanie. Tesne pred koncom tretiny však jeden z tímov skóroval a celá aréna vyskočila od radosti. Kamera nasnímala tvár vysmiateho hokejistu. Stuhla som. Uhádli ste: spoznala som ho podľa jamiek na lícach. Nuž a takto sa začalo moje dobrodružstvo s Maxom Yearwoodom. Navrhol mi, aby sme spolu strávili leto a užili si. Dobrý plán, však? Lenže viete, čo sa hovorí o plánoch…

Vážny vzťah? Už nikdy viac. Po návrate z dovolenky som si z letiska omylom vzala cudzí kufor. Našla som v ňom drahé pánske topánky a značkové oblečenie. Zavolala som na číslo na visačke v nádeji, že pán Pracháč bude mať na revanš moju batožinu. A skutočne. Majiteľ hlbokého, zamatového hlasu si so mnou dohodol stretnutie, aby sme si kufre vymenili. Ukázalo sa, že Donovan nemá iba podmanivý hlas. Vôbec nebol na zahodenie. Okamžite medzi nami preskočila iskra. Pozvanie na kávu viedlo k večeri, večera k dezertu a dezert k spoločnému víkendu. Donovan bol zábavný, bystrý a na chlapa, ktorý nosí sedemstodolárové topánky, až prekvapujúco skromný. Spomenula som, že mi vypral oblečenie, kým som spala? Jednoducho pridobrý chlap na to, aby v tom nebol háčik. A ako som sa mu odplatila za láskavosť? Počkala som, kým sa zavrie v kúpeľni, a vzala nohy na plecia. Skrátka, nemohla som takého skvelého muža zatiahnuť do svojho komplikovaného života. Napriek tomu som naňho často myslela. V osemmiliónovom New Yorku je však pravdepodobnosť, že sa náhodou stretneme, minimálna. A predsa som naňho po roku narazila. Lenže v tom čase som už randila s jeho šéfom.

S Hudsonom Rothschildom som sa zoznámila na svadbe. Nečakane som dostala pozvánku do najluxusnejšieho podniku v meste. Hudson bol ženíchov hosť a pravdepodobne najúžasnejší muž, akého som kedy videla. Tancovali sme spolu a iskry medzi nami len tak lietali. Vedela som, že púšťať sa s ním do rozhovoru nie je najlepší nápad, no nedalo sa mu odolať a skvele som sa bavila. Len čo Hudson zistil, že nie som tá, za ktorú sa vydávam, bolo po zábave. To nečakané pozvanie totiž nebolo adresované mne, ale mojej niekdajšej spolubývajúcej, ktorá zdúchla uprostred noci a na pamiatku mi nechala dvojmesačný dlh na nájomnom. Preto som cítila morálne právo ísť na svadbu namiesto nej. Hudson ma však odhalil, a tak som vzala nohy na plecia. A cestou aj zopár fliaš drahého šampanského. Naskočila som do taxíka a s búšiacim srdcom zmizla. Chvalabohu, bez ujmy. Aspoň som si to myslela, dokým som nezistila, že som si tam zabudla mobil. Môžete trikrát hádať, kto ho našiel. Takto som sa teda zoznámila s Hudsonom Rothschildom. A to bol iba začiatok.

Spor medzi Westonom a mnou sa začal pri oltári. Nešlo o našu svadbu, táto sa konala desaťročia predtým, ako som sa narodila. Naši starí otcovia boli najlepší priatelia a obchodní partneri. Až do osudného dňa. Tesne pred sobášom dala môjmu starému otcovi jeho snúbenica košom, pretože milovala Westonovho starého otca. Tí dvaja už celé roky bojovali o srdce Grace Copelandovej, zhodou okolností ich tretej obchodnej partnerky. Napokon ju nezískal ani jeden a ich cesty sa rozišli. Obaja sa oženili s inými ženami a stali sa z nich najväčší obchodní rivali v dejinách. Naši otcovia v rodinnej tradícii pokračovali. A potom aj my s Westonom. Doteraz sme sa navzájom vyhýbali. Lenže čo čert nechcel, Grace Copelandová zomrela a zanechala jeden z najluxusnejších hotelov na svete našim starým otcom, nech sa vyrovnajú. Začal sa boj o väčšinový podiel a my s Westonom sme sa mali podieľať na chode hotela. Netrvalo dlho a šli sme si po krku. Na Westonovi Lockwoodovi ma škrelo všetko. Bol vysoký, namyslený, prehnane múdry a až nespravodlivo atraktívny. Správali sme sa k sebe ako pes a mačka. Ale to by som ešte zniesla. Naše rodiny sa predsa nenávideli odjakživa. Bol tu však jeden menší problém. Zakaždým, keď sme sa s Westonom pohádali, ocitli sme sa v posteli.

Pracovný pomer ukončený s okamžitou platnosťou - pre nevhodné správanie. Neverila som vlastným očiam. Deväť rokov! Deväť prekliatych rokov som drela v jednej z najväčších amerických spoločností, a po návrate z dovolenky mi poslali výpoveď. Všetko pre jedno plážové video s kamarátkami. Podotýkam súkromné video natočené v čase osobného voľna. Nie všetci to videli rovnako. Vytočená do nepríčetnosti som si otvorila fľašu vína a od srdca napísala najvyššiemu riaditeľovi, tomu milionárovi, čo si o ňom a praktikách vo firme myslím. Nečakala som, že mi odpovie. A už vôbec som nečakala, že si s pánom zazobaným začneme písať pravidelne. Nakoniec uznal, že mi krivdili a dohliadol na to, aby som prácu dostala späť. Lenže to nebola jediná vec, s ktorou mi chcel Grant Lexington pomôcť. V žiadnom prípade som sa nechcela zapliesť so šéfom šéfky svojho šéfa, hoci neskutočne dobre vyzeral a bol nebezpečne sebavedomý a šarmantný. Nebolo by to vhodné. Bolo by to priam nepatričné! Takmer ako video, ktoré ma do kaše dostalo. Nuž, dve chyby sa navzájom nevynulujú, no niekedy z toho môže byť dvakrát toľko zábavy.