Vanda Rozenbergová Poradie kníh

Dida a Mima sú sestry. Rané detstvo prežili vo veľmi náročných podmienkach, boli to tuláčky odkázané samy na seba. V roku 1980 sa dostanú do detského domova. Rozprávačka Dida opisuje svoj život najskôr v diagnostickom ústave, neskôr v detskom domove a s predstieranou ľahkosťou vykresľuje detiaj dospelých, ktorí sa stali jej veľkou rodinou. Vo finále však nie je zásadným zlomom strata rodičov, ale tragédia, ku ktorej došlo na prelome rokov 1989 a 1990. Po nešťastnej udalosti, keď na školskom výlete zmizne dieťa, sa pozornosť presúva na hlavného vychovávateľa a jeho život. Tento zážitok ovplyvní celé ďalšie smerovanie protagonistky, na konci rozprávania je to štyridsaťročná osamelá žena, ktorá pracuje ako opatrovateľka.

Ak by ste Zdochliare hľadali na mape, sú všade. Na začiatku minulého storočia v nich Vilmos Singer postavil dom. Ubytoval v ňom rodičov Ušatých so synom Egonom, no ich životy zakrátko zmenila španielska chrípka. O sto rokov neskôr dom stále stojí a bez ohľadu na novú hrozbu, jeho obyvatelia nie sú a nikdy neboli nakazení radosťou zo života, láskou k blížnemu, ani zdravým rozumom. Okrem Denisa, Elenky a Bubeníka. A ešte Egona. Egon síce zomrel, no možno nie. Keby mal dom v Zdochliaroch pamätnú tabuľu, bolo by na nej napísané: v tejto budove sa vyše sto rokov zlievajú v jedno lacný alkohol, ťažké jedlá, krásna hudba, surový krik, tiché samovraždy, špecifiká pohrebných zvykov, mrkva uložená na zimu, aj spoločenský život myši obyčajnej.

Vanda Rozenbergová, niekoľkonásobná finalistka ocenenia Anasoft litera, prichádza s novinkou, ktorej text je doplnený kresbami autorky. Zjedol som Lautreca, fiktívnou autobiografiou mladého muža narodeného v roku 1994. Rozprávač príbehu Bubi opisuje svoje dospievanie, ktorému dominuje zvláštny vzťah s matkou. Bubiho život je emotívna mapa kultúrnych vplyvov, do ktorej sa však postupne zapisuje zločin: on a mama Lasička riskujú životy najbezbrannejších. To, čo robia, je pravdepodobne na hranici etiky a morálky – ale možno nie.

Muži z Dolného Valu sa schádzajú vo svätostánku, v krčme. kde riešia osobné aj medzinárodné vzťahy. Na výlete v Holandsku stretnú Vanesu, osobu s nevšedným syndrómom a ich svety sa pretnú. Niekto trávi psy, niekto zavraždí ženu a niekto klame. Stupňovanie dôvery, stupňovanie lží a láska, v ktorej víťazí tretí.

V rohu výťahovej strojovne neprestáva snovať pavúčia rodinka Websterovcov svoje malé príbehy. V šiestich nových rozprávkach pavúčica Lili opäť zažije veľa dobrodružstva. Stane sa veliteľkou rodinného výletu a zistí, aké ťažké je niečomu veliť. Na pavúčej talentovej súťaži môže byť hviezdou nielen Lili a jej brat Hugo, ale aj mama Alma. Do triedy malých pavúkov pribudne zvláštna cudzokrajná pavúčica od Veľkej mláky. Všetky deti teraz vedia, kde sa Veľká mláka nachádza, ale aj to, aké nebezpečenstvá skrýva. Dedko s babkou nezaostávajú a s nasadením všetkých síl zachránia Hugovu arašidovú gitaru. Lili sa zas s láskou postará o malé uplakané molie larvy. Vo výťahovej strojovni to skrátka žije. Tentokrát je tu knižné vydanie ešte pred premiérou nových epizód rovnomenného seriálu v koprodukcii s RTVS.

Zo života pavúkov. Websterovci si opäť utkali nové príbehy. Čaká ich dobrodružná cesta vysávačom, pobyt v kúpeľoch, aj napínavá domová súťaž v preťahovaní vláknom. A keď sa niekto z nich príliš zamotá vo svojich problémoch, je tu stále bláznivá milujúca rodina, ktorá mu ich pomôže rozuzliť. Na jeseň stretnete Websterovcov v kinách a na Vianoce opäť vo vysielaní RTVS.

Karola sa ako osemročná ocitla v novej rodine. Má nevlastného brata, mamu, otca aj deda. Brat Oskar je astrálny cestovateľ, otec Ján pripomína Gándhího a v susedstve žijú čudesní neoliberáli. Karolina najlepšia priateľka je Karolova mama a Karol je zas najlepší kamarát brata Oskara. To je ľahké, to pochopíte rýchlo. Zložité sú len úvahy o tom, či treba nastavovať druhú tvár. Vanda Rozenbergová napísala knihu, ktorá okamžite vtiahne do deja a bez varovania omráči úvodnou sekvenciou. Potom sa tempo spomalí a hrdinovia zvláčnejú. Nie však natoľko, aby sme sa nezamýšľali nad tým, čo sa ukrýva za veľkolepými fasádami a čo za hrdzavými plotmi. Karola si zo starého domova priniesla bolestivé zážitky, s ktorými je vyrovnaná – ale možno aj nie. Má tridsaťdva rokov a inštinkty, aké máme všetci. Po tragédiách, ktoré sa jej zdanlivo nedotknú, prechádza katarziou. A to očistenie nie je bez obetí. Naopak.