Nečakanie na lepšie časy. Rozhovory o literárnej kritike a inom
- 77 stránok
- 3 hodiny čítania







Texty piesní slávnych francúzskych šansoniérov: Boris Vian, Georges Brassens, Charles Aznavour, Gilbert Bécaud, Jacques Brel, Anne Sylvestrová. Zostavil a úvod napísal Valér Mikula. Doslov: Marián P. Minárik. Medailóniky autorov napísali Andrea Andrée, Daniel Hevier, Valér Mikula a Marián P. Minárik. Vyšlo v edícii Darčeky ako 43. zväzok.
V knihe Démoni súhlasu i nesúhlasu sa stretávajú dve významné osobnosti slovenskej kultúry dvadsiateho storočia: básnik a politik Miroslav Válek a prozaik Dominik Tatarka. V „dvojknihe“ Valéra Mikulu Démoni súhlasu i nesúhlasu nenájdeme čiernobiele hodnotenie týchto osobností, ale dôslednú analýzu ich diela a rozdielnych osudov v rôznych obdobiach slovenských dejín. Obaja totiž natoľko poznamenali slovenskú kultúru, že nevyrovnať sa s nimi znamenalo by ponechať bez osvojenia a reflexie jej neobíditeľnú časť.
Valér Mikula je literárny vedec - teoretik, historik a esejista. V tomto výbere nemohli chýbať známe štúdie a eseje, ktoré svojho času vyvolali diskusie a polemiky a dnes ich možno považovať aj za isté medzníky v uvažovaní o slovenskej literatúre, či už ide o mladícky „buričskú“ štúdiu o Hviezdoslavovi, polemickú esej o D. Tatarkovi alebo „kontroverznú“ interpretáciu diela M. Válka.Výber z textov Valéra Mikulu, vydávaný pri príležitosti jeho 70. narodenín, je rozvrhnutý do troch zväzkov: 1. Kritiky, 2. Štúdie a eseje, 3. Rozhovory.„Literárna veda nie je tak celkom vedou (v porovnaní napríklad s prírodnými či exaktnými vedami). Texty vyslovujúce sa o umení, v ktorom sa nedá – a nemá – všetko zmerať a klasifikovať, by mali byť bližšie k umeleckej forme prejavu. Adekvátny spôsob, ako písať o umení, vidím v eseji, ktorá sa ako žáner pohybuje na hranici medzi vedou a umením. Určite musí prinášať nejaké poznanie, no netreba ho manifestovať okázalým vedeckým aparátom.“ (Valér Mikula)
V čase, keď v myslení o literatúre a jej hodnoteniach dochádza k istej nivelizácii hodnôt, vo svojich časopiseckých a televíznych vystúpeniach ukazuje sa Valér Mikula ako kritik, ktorý búri pokojné hladiny pochvalného tónu recenzií a literárnych bilancovaní. Jeho literárnokritický záujem svojským spôsobom zapadá aj do širších súčasných spoločenských úsilí o aktivizáciu tvorivého myslenia v každom odvetví nášho života.Výber z jeho literárnych kritík, recenzií, glos a portrétových štúdií je tematicky rozdelený do troch častí: poézie, prózy a literárnej vedy a zachytáva Mikulovu aktivitu zhruba za dve desaťročia. Vidieť z nej, že niektorí autori ho zaujímajú dlhodobejšie (Š. Moravčík, V. Šikula, R. Sloboda), iní krátkodobo či jednorazovo, voči niektorým črtám súčasnej literárnej produkcie, najmä v oblasti poézie, pociťuje isté averzie. Z básnikov venuje pozornosť najmä mladším, od debutantov, debutujúcich i v zborníkoch, až po Strážaya. Iným popredným predstaviteľom súčasnej modernej slovenskej poézie venoval pozornosť vo svojej nedávno vydanej literárnovednej publikácii Hľadanie systému obraznosti.
Ján Kostra sa javí ako básnik dvoch zásadne odlišných, fakticky protichodných tvorivých tendencií dvoch rozdielnych autorských postojov, takpovediac dvoch „lyrických tvárí" dvoch kvalitatívnych polôh vlastnej tvorby: jednak tej „majstrovskej a autentickej, ako aj onej politicky angažovanej, dobovému režimu poplatnej. U Kostru máme do činenia s výrazovo-tematickou a kvalitatívnou premenlivosťou jeho tvorby v závislosti od dobových okolností, jej hodnotovými amplitúdami vrcholmi (akými podľa zostavovateľa boli debutové Hniezda, neskoršia Presila smútku a posledná zbierka Len raz) a poklesmi (tým najhlbším bola, a nielen podľa editora, nepochybne oslavná „poéma" Na Stalina ale k ďalším, hoci aj „menším pokleskom" patrí aj celý rad angažovaných básní viac alebo menej „nenápadne" rozptýlených v jeho celoživotnom lyrickom opuse). Toto hodnotové kolísanie kolísavú „vývinovú krivku" Kostrovej poézie a poetiky napokon prehľadne a výstižne načrtol a zhodnotil V. Mikula v doslove Portréte lyrika, ktorý je aj akousi prierezovou charakteristikou básnikovho diela a skvelou literárnovednou staťou. (Zoltán Rédey, text zo zadnej obálky knihy)