Nicolas Barreau Knihy

Rosalie Laurentová je majiteľkou malého čarovného papiernictva v parížskej štvrti St. Germain a nemala by nič proti tomu, keby si ľudia častejšie posielali pohľadnice. Jej špecialitou sú totiž blahoželania, ktoré vyrába vlastnoručne na želanie zákazníkov. Iba pri vlastných želaniach nemá mladá grafička veľké šťastie. Každoročne v deň svojich narodenín zhodí Rosalie z Eiffelovej veže jednu pohľadnicu so svojím prianím – no zatiaľ sa jej ani jedno nesplnilo. Jedného dňa sa v jej obchode objaví starší pán, zakopne o stojan s pohľadnicami, zhodí ho a tým sa spustí reťazová reakcia. Je to slávny autor kníh pre deti Max Marchais, ktorý ju požiada, aby ilustrovala jeho najnovšiu a pravdepodobne i poslednú knihu. Rosalie veľmi rada súhlasí a z dvoch osamelých ľudí sa stanú priatelia. Ich kniha Modrý tiger získa prestížnu cenu za detskú literatúru a čestné miesto vo výklade Rosalinho obchodu. Keď krátko nato zakopne o stojan v obchode ďalší zákazník, tentoraz atraktívny cudzinec, Rosalie prestane veriť v náhodu. No ešte skôr, ako sa do mladého profesora literatúry z New Yorku zaľúbi, dostane sa s ním do neprekonateľného sporu. Lebo dotyčný je presvedčený, že príbeh o modrom tigrovi patrí iba jemu...

„Kto miluje, musí dôverovať.“ Čas čerešní je krásny príbeh lásky medzi francúzskou kuchyňou a svetom kníh a literatúry. Krásna Aurélie Bredinová, šéfkuchárka so špeciálnym „Menu d’amour“, a redaktor André Chabanais sú spolu už rok. Blíži sa sviatok svätého Valentína, dokonalý čas požiadať Aurélie o ruku. Lenže prv než sa André rozhýbe, stane sa čosi nečakané: Auréliinej reštaurácii udelia michelinskú hviezdu. Mladá kuchárka je celá bez seba. Až kým nevysvitne, že sa stal omyl. Michelinskú hviezdu v skutočnosti udelili vétheuilskej reštaurácii s rovnakým menom a jej arogantný šéf o tom Aurélie okamžite informuje. Čoskoro sa stretnú aj osobne a Aurélie žasne: jej rivalom je očarujúci, modrooký, šarmantný muž. Úspechmi a ženami rozmaznaný André po prvý raz v živote na vlastnej koži spozná horkú príchuť žiarlivosti… V tomto románe opäť stretávame hrdinky a hrdinov Úsmevu ženy a spolu s nimi prežívame úžasné dobrodružstvá v Paríži a v dedinke Vétheuil (neďaleko Giverny, kde mal Claude Monet kedysi krásnu záhradu so slávnymi nymfami). Román si však nepochybne vychutnáte aj v prípade, že ste Úsmev ženy nečítali – hoci ak vám autorov prvý príbeh unikol, určite si ho budete chcieť prečítať.

Julien Azoulay žije spolu so svojím synčekom v Paríži a živí sa písaním romantických komédií. Po smrti milovanej manželky Hélene stráca jeho život zmysel a pomaly, ale isto sa prepadáva do hlbokej depresie. Len proti svojej vôli splní Hélenino posledné želanie. Píše jej na druhý svet listy. 33 ľúbostných listov, za každý rok jej neúplného života jeden, nosí Julien do tajnej schránky na jej hrobe v nádeji, že raz na ne dostane odpoveď. A tá jedného dňa naozaj príde. A s ňou i hádanka: kto mu posiela tajuplné odkazy a symbolické predmety, ktoré vnášajú do jeho navonok prázdneho života novú nádej a dokonca aj lásku?

Aurélie je mladá majiteľka parížskej reštaurácie a je nešťastná: z ničoho nič ju opustil priateľ. Blúdi Parížom a v malom kníhkupectve objaví román, ktorého prvé vety presne opisujú nielen jej reštauráciu, ale dokonca aj ju samu. Aurélie, očarená knihou, ktorá jej pomohla prekonať smútok z rozchodu, si vezme do hlavy, že musí stretnúť autora a zistiť, odkiaľ ju pozná. Lenže spisovateľ, anglický džentlmen, je čudák a samotár, ako sa Aurélie dozvie od jeho francúzskeho redaktora. Dostať sa k nemu bude, zdá sa, nemožné. Ale Aurélie je ctižiadostivá žena...

Fall in love with a delicious novel about Paris, cinema and romance.

Mon cher Monsieur, vi starete chiedendo chi è che vi scrive. Non ve lo dirò. Non ancora. Rispondetemi, e provate a scoprirlo. Forse vi aspetta un’avventura che farà di voi l’uomo più felice di Parigi. La Principessa.” Così comincia la lettera che stravolgerà la vita di Jean-Luc Champollion, l’affascinante proprietario di una galleria di successo in rue de Seine. Molto sensibile al fascino delle donne, che lo ricambiano volentieri, Jean-Luc vive in uno dei quartieri più alla moda di Parigi, in perfetta armonia con il suo fedele dalmata Cézanne. Tutto procede al meglio, tra vernissage, allegri ritrovi con gli amici nei café di Saint-Germain-des-Prés e romantiche passeggiate au clair de lune lungo la Senna. Finché, una mattina, Jean-Luc scorge qualcosa nella posta: una busta azzurra, scritta a mano. È una lettera d’amore, o meglio, una delle più appassionate dichiarazioni d’amore che lui abbia mai ricevuto, ma non è firmata: la misteriosa autrice, nascosta dietro uno pseudonimo, lo sfida a smascherarla dandogli una serie di indizi. Per quanto perplesso, Jean-Luc sta al gioco. Ma l’impresa non sarà affatto semplice: chi sarà mai la deliziosa impertinente che sembra conoscere così bene le sue abitudini e si diverte a stuzzicarlo? Stregato dalle sue parole, Jean-Luc cercherà di dare un nome a quella donna così intrigante e sfuggente il cui volto gli è del tutto sconosciuto. O forse no?

Eleonore Delacourt ha venticinque anni e ama la lentezza. Invece di correre, passeggia. Invece di agire d’impulso, riflette. Invece di dichiarare il suo amore al professore di filosofia alla Sorbonne, sogna. E non salirebbe mai e poi mai su un aereo, in nessuna circostanza. Timida e romantica, Nelly – come preferisce essere chiamata – adora i vecchi libri, crede nei presagi, piccoli messaggeri del destino, diffida degli uomini troppo belli e non è certo coraggiosa come l’adorata nonna bretone con cui è cresciuta, che le ha lasciato in eredità l’oggetto a lei più caro: un anello di granati con dentro una scritta in latino, “Omnia vincit amor”. Sicuramente, Nelly non è il tipo di persona che di punto in bianco ritira tutti i propri risparmi, compra una costosissima borsa rossa e, in una fredda mattina di gennaio, lascia Parigi in fretta e furia per saltare su un treno. Un treno diretto a Venezia. Ma a volte nella vita le cose, semplicemente, accadono. Cose come una brutta influenza e una delusione d’amore ancora più brutta. Cose come una frase enigmatica trovata dentro un vecchio libro della nonna, con accanto una certa citazione in latino... Un’incantevole storia d’amore che racconta perché può essere una fortuna far cadere la propria borsa nel Canal Grande, concedere un po’ di fiducia a un veneziano scandalosamente bello e accettare di sentirsi letteralmente mancare la terra sotto i piedi. Un viaggio appassionante tra i "quais" di Parigi e le calli di Venezia, fino a un piccolo caffè dove si celano segreti in attesa di essere svelati e i miracoli sembrano davvero possibili.

"Alain Bonnard, the owner of a small art cinema in Paris, is a dyed-in-the-wool nostalgic ... He wants to show films that create dreams, and he likes most of the people that come to his cinema. Particularly the enchanting, shy woman in the red coat who turns up every Wednesday in row 17 ... One evening, Alain plucks up courage and invites the unknown beauty to dinner. The most tender of love stories is just getting under way when something incredible happens: The Cinéma Paradis is going to be the location of Allan Woods' new film"--