Za deštivého počasí sa v zájezdnej reštaurácii stretávajú rozšafný myslivec a hornista Svída, svobodomyslný maliar Rys a ušlápnutý kantor-hudobník Vojna. Svída a Vojna sú bez zamestnania a idú na vandr hľadať dobré miesto. Rys je na tom lepšie – prechádza od jedného zámožného pána k druhému, jeho maliarske služby sú cenené. Pri veselom rozhovore si všimnú, že v druhej miestnosti sedí nádherná slečna so starým pánom. Rysovi okamžite padne do oka, a tak požiadal Vojnu, aby rýchlo zložil nejakú skladbu, ktorú potom Vojna so Svídou zahrajú pod oknami neznámej dievčiny. Dievča sa síce v okne mihne, ale je odohnané svojím starším sprievodcom. Ráno sa starý pán snaží zistiť, kto boli hudobníci a kto to všetko zorganizoval. Svída a Vojna zistia, že ide o vrchného na zámku v Zahořanoch, ktorému sa hudba veľmi páčila. Chystá veľký hon pre mladého grófa a potrebuje dobrého myslivca a kantora-hudobníka. Ponúkne teda Vojnovi a Svídovi službu, ktorú obaja prijímajú. Rysa však vrchný nechce ani vidieť. Všetci teda – okrem Rysa – odchádzajú kočiarom na zámok v Zahořanoch. Nesmelo Vojna, ktorý celú cestu sedí s mladou neterou vrchného v kočiari, sa do mladého dievčaťa zamiluje.
A. Jirásek Knihy
Ak prvý diel trilógie je "radostnou, víťaznou pieseňou bratrskou", tretí diel zobrazuje koniec dramatu "husitského odboja proti starému svetu, aspoň v tejto bojovej a vojenskej forme". Pád Spišského hradu a krvavá bitka pri Šaryšskom Potoku a nakoniec pri Kostolanoch znamenajú zánik bratrskej sily a slávy. Táborské vojská boli rozprášené a ich zbytky našli prácu a obživu len v cudzom žoldu. Jirásek dal svojmu dielu spoľahlivý a historicky presný základ. Jiskra, Aksamit, Talafús a iné postavy, ako aj Talafúsov vpád do Jágru, slávna bitka pri Lučenci a nešťastný koniec bratříkov sú historické fakty. Zrada krásnej Maďarky a iné románové prvky nie sú vymyslené, ale prevzaté z ľudovej tradície. Z tohto materiálu vytvoril Jirásek dielo, ktoré svojou mohutnosťou a umeleckou silou možno postaviť vedľa jeho iných významných prác. Je to veľký monument na pamiatku husitských hrdinov všetkých čias a odtieňov.
Odehrává se v rokokovém zámku pod hradem Potštejnem r. 1781. Hrabě Harbuval-Chamaré, pán na Potštejně, hledá na základě lidových pověstí ve zříceninách hradu poklad, objeví však na rozhodném místě sklepení, které bylo skrýší a tajnou modlitebnou evang. Bratří, a najde v něm poklad helvetský, šestidílnou bibli Kralickou a bratrský kalich. Evangelické emigranty, které náhodou ve stejný okamžik přistihne ve skrýši exjesuita P. Steydl, dává hrabě uvěznit, zachrání je však právě vydaný Toleranční patent. Příběhy jednotlivých postav románu jsou vylíčeny tak, aby ukázaly rozdíl mezi tmářstvím, náboženskou nesnášenlivostí a fanatismem vesničanů, podléhajících vlivu jesuity Steydla, a mezi osobní statečností a přemýšlivostí lidových tajných nekatolíků, kterých se zastává osvícenec MUDr. Kamenický. Hrabě Chamaré je představitelem odumírající šlechty.
