Mária Modrovich Poradie kníh (chronologicky)

Silvia prvýkrát necháva doma svoje dve deti a muža a cestuje do Kostariky pod zámienkou hľadania záhadnej tety, otcovej sestry, ktorá emigrovala za bývalého režimu. Silviin spiatočný let je pre pandemické nariadenia zrušený a ona s odstupom a s nejasným termínom návratu domov nenachádza, po čom pátra, ale, naopak, zisťuje, čo všetko je ešte stratené. Mária Modrovich (1977) je autorkou próz Lu & Mira, Tichý režim, Flešbek a Rozhovor s členkou kultu. Flešbek sa dostal do finálovej päťky ocenenia Anasoft litera 2018 a v roku 2019 bol nominovaný na Európsku cenu za literatúru. V roku 2023 Rozhovor s členkou kultu pre Mestské divadlo Žilina zdramatizovala Petra Fornayová a pre Teatr Ślaski v poľských Katoviciach Katarzyna Dudzic-Grabińska. Modrovich spoluorganizuje medzinárodný literárny festival Novotvar. Spolupracuje so Slovenským literárnym centrom a s časopisom VLNA.

Focusing on the theme of swimming pools, this collection showcases the extensive work of photographer Maria Svarbova. It delves into her unique vision and artistic approach, highlighting the serene and often surreal qualities of her imagery. The book serves as a comprehensive exploration of her most significant concept, inviting readers to immerse themselves in the tranquil yet thought-provoking world she creates through her lens.

Prečo sa tieto ženy rozhodli združiť okolo bývalej speváckej hviezdy, prečo zanechali frajerov, rodiny a svoj domov, prečo vymenili „normálny“ život za izolovanú existenciu v lese? Ambiciózny novinár a opustená dcéra sa pokúsia zistiť viac.

Mária Modrovich v desiatich textoch rozpráva príbehy jednej ženy alebo jeden príbeh viacerých žien konfrontovaných s malosťou aj nesmiernosťou tohto sveta. Opustila stereotyp a chvíľu to bolo akože osviežujúce, za oknom sa mihala krajina, domov a komínov ubúdalo, snehu pribúdalo alebo tepla pribúdalo, na sedačkách a kolenách matiek sedeli a spali cudzie deti, bolo milé na sekundu vidieť ich tváre a potom ich opustiť, hlavne aby jej nekopali do sedadla, aby nepišťali. Flešbek: biely piesok pod zadkom a teplý Pacifik vypĺňajúci všetky dutiny. Flešbek: ľadovec a pod ním šokujúce palmy, prales. Mangovníky, helikoptéry, vodopády, raje dasyatis thetidis, vyhliadkové terasy mrakodrapov, nakladané hady, karibské rumy, zamrznuté žľaby.

Z miesta, kde Fritz sedí v letiskovej pobočke Café Sacher, má priamy výhľad na mladú ženu, zúfalo objímajúcu telo svojho priateľa, aj na dieťa, pevne sa držiace svojej matky o pár metrov ďalej. Konečne sa vzájomne zaregistrujú, ale on ten zrkadlový výjav videl prvý. Možno to bol jeho pohľad, čo prinútil ženu pozrieť sa smerom k dieťaťu. Fritzovi imponuje sila výjavu, je to takmer škodoradosť: smiešne, keď dospelá žena pripomína bezmocné batoľa.

Príbehy z domáceho Mesta, dedinských domov aj zo zámorského City sú meandrami motívov a tém. Poviedkami prechádza spájajúca niť, existenciálny pocit akejsi dvojjedinosti. Hrdinka sa vracia k používaniu ľavej ruky, iná sa eroticky prikláňa k ženám, mužovi vyrastá dvojča priamo z hrude, dve ženy v librese sú jedna krajšia ako druhá, dve karimatky rozdelí rozchod partnerov a zostane na nich odtlačok toho druhého. Lu & Mira by mohli byť dve alebo jedna v zrkadle.