Julian Barnes Knihy

Všetky ľúbostné príbehy sú príbehmi žiaľu. Ak nie hneď spočiatku, tak neskôr. Ak nie pre jedného, tak pre toho druhého. A niekedy pre oboch. Dielo zložené z troch častí je príbehom silnej lásky aj hlbokého smútku, prenikavou meditáciou nad vecami, ktoré nás vyzdvihujú do výšok – a to doslova ako teplovzdušné balóny alebo emocionálne ako láska – a nad udalosťami, ktoré nás strhávajú k zemi – ako smrť milovaného človeka. V prvej časti - Zhrešenie výškou - nás Julian Barnes zavedie do 19. storočia medzi priekopníkov balónového lietania a k portrétnemu fotografovi Nadarovi, ktorý ako prvý odfotografoval zem z vtáčej prespektívy. Druhý príbeh - Na rovine - rozpráva fiktívny príbeh lásky dôverčivého a zasneného anglického plukovníka Freda Burnabyho a francúzskej herečky Sarah Bernhardt. Tretia, najosobnejšia časť - Strata hĺbky - je silnou výpoveďou človeka, ktorý náhle stratil milovanú ženu. Spojíte dve veci, ktoré dovtedy nik nespojil. A svet sa zmení. Ľudia si to v tej chvíli nemusia všimnúť, ale to nič. Svet sa zmenil aj tak.

Kniha je súborom 10 príbehov, ktoré sú zdanlivo samostatné, ale spája ich vzájomné myšlienkové prepojenie a metaforický prístup. Základným motívom je potopa sveta, Noemova archa a záchrana „vyvolených“.

Anthony Webster je šesťdesiatnik. Žije sám, je holohlavý, triedi odpad, udržiava byt v čistote a zveľaďuje ho, aby nestratil hodnotu. Anthony si neničí pneumatiky na aute neopatrnou jazdou a dobrovoľníči v nemocnici. Sám seba považuje za znášanlivého a vraví, že čas je na jeho strane. Už je vo veku, keď sa zvykne rekapitulovať. A spomínať viac ako predtým. Anthonymu sa pred očami odvíja príbeh o dávnom stredoškolskom priateľstve štvorice chlapcov, ktorého dôsledky postupne začínajú ovplyvňovať aj hrdinov dnešok. Mudrovali vtedy o zákonitostiach fungovania všehomíra i o všeličom inom. A najmä: túžili po láske mladých žien. Osud im prihral Veroniku z Chislehurstu. Meandre Anthonyho pamäti nadobúdajú nový tvar i hĺbku, voda v nich kalnie. Vynárajú sa staré zážitky. Nasvietené v súčasnosti prebiehajúcimi udalosťami získavajú inú farbu, inú chuť aj iný zápach. Svet je zvláštny. Život tiež. A ľudia najzvláštnejší. Víťazná kniha Man Booker Prize 2011.

Julian Barnes vo svojom diele – ostatne, britská kritika ho označila za jeho najlepšiu knihu – Arthur & George ponúka čitateľovi kriminálny román, ktorý sa zakladá na skutočných udalostiach. V edwardovskom Anglicku bola táto kauza známa ako Výčiny v Great Wyrley. Julian Barnes oživí tento dávno zabudnutý prípad so zmesou intenzívneho výskumu a živej predstavivosti, no ponára sa aj do sveta týchto veľmi dvoch odlišných mužov. Je to román, v ktorom udalosti spred storočia vyvolávajú okamžité súčasné ozveny, román o podlom zločine a hlbokej spiritualite, vine a nevinnosti, identite, národnosti a rase. Väčšina z toho je prenikavá a dojímavá úvaha o osudných rozdieloch medzi tým, v čo veríme a čo môžeme dokázať.

V máji roku 1937 stojí pred výťahom v jednom z leningradských obytných blokov muž s kufríkom, pripravený opustiť a tým aj ochrániť svoju rodinu. Takto začína britský spisovateľ Julian Barnes svoju najnovšiu knihu Šum času/The Noise of Time, ktorej hlavným hrdinom je Šostakovič. Román Šum času je poctou anglického spisovateľa a novinára Juliana Barnesa hudobnému géniovi, konformistovi, hračke v rukách moci a tiež sugestívnym popisom praktík, aké sovietska moc využívala počas najtvrdších rokov kultu osobnosti aj chruščovovského odmäku. Ruský hudobný skladateľ Dmitrij Dmitrijevič Šostakovič (1906 – 1975), svetoznámy a oceňovaný a zároveň zakazovaný a zatracovaný. Stalinov chránenec, skladateľ, ktorý úspešne reprezentoval totalitnú moc v zahraničí a ktorého tá istá moc trýznila a označovala za nepriateľa ľudu. Šostakovič je ústrednou postavou knihy, ktorá si nenárokuje byť biografiou, ale plnohodnotným románom a ktorá krátko po vydaní vyvolala rozporuplné reakcie medzi muzikológmi a obdivovateľmi Šostakoviča.

Chceli by ste radšej viac ľúbiť a viac aj trpieť, alebo menej ľúbiť a o to menej trpieť? Touto dilemou začína štrnásty román anglického spisovateľa Juliana Barnesa, držiteľa Man Bookerovej ceny za titul Pocit konca. V prvej, druhej aj tretej osobe rozpráva o láske medzi devätnásťročným mladým mužom a štyridsaťosemročnou ženou.

Príbeh konzervatívneho historika Grahama Hendricka a jeho mladej manželky, ktorá pácha cudzoložstvo na filmovom plátne. Celuloidová ilúzia postupne ovládne jeho svet a Graham podlieha zhubnej žiarlivosti.

Neil je neúspešný herec a študent predmetu Kultúra a civilizácia, ktorý vedie profesorka Elizabeth Finch. Medzi učiteľkou a žiakom vznikne zvláštne puto, ktoré však v ničom neponáša na typickú „love story“. Najnovší román Juliana Barnesa, jedného z najvýznamnejších súčasných britských autorov, skvele reprezentuje jeho doterajšiu tvorbu. V knihe Barnes kombinuje príbehovú líniu o platonickej, intelektuálnej, no intenzívnej láske s esejistickou časťou. A práve esejistická časť je tento raz možno ešte hlbšia a radikálnejšia, ako v jeho doterajších dielach. Autor v nej v rámci štúdie o rímskom cisárovi Juliánovi Apostatovi uvažuje o kresťanstve, paralelnej histórii a o roztrieštenosti súčasného sveta. Okrem filozofickej roviny ponúka toto dielo aj pozoruhodné postrehy o učení a o tom, ako môže tento proces ovplyvniť vzťah učiteľa (v tomto prípade učiteľky) a žiaka.

Adámek s otcom pozorujú lastovičky, ktoré odlietajú na druhý koniec sveta. Mohol by som sa dostať taky tak ďaleko, až budem veľký? pýta sa Adámek. Určite, a možno aj ďalej, hovorí otec. Ale čo keď padne noc, čo keď sa zdvihne veľký vietor? Čo keď sa stratím alebo sa budem cítiť osamelý? Jedna za druhou poodhaľujú Adámková otázky obavy z neznámej cesty, ktoré my dospelí hovoríme život. Otecko Adamov strach netlmí. Vysvetľuje, svojimi slovami mu dodáva odvahu a sebadôveru, aby sa nebál objavovať svet, aby hľadal krásu všade a vo všetkom, aby svoju loďku riadil po svojom a práve takou rýchlosťou, aká mu bude vyhovovať. Tatínkovy odpovede upokojujú, oslobodzujú a predovšetkým uisťujú chlapčeka o otcovom ničím neohrozene láske. Rovnako ako u Mám ťa rada a Mám ťa rád sestrička, jednoduché ilustrácie perfektne sprevádzajú silný, dojemný a pozitívne vzkaz deťom i dospelým. V úvode knihy sú opäť pripravené prázdne riadky, do ktorých môžu oteckovia napísať svojmu dieťaťu venovanie.

The Man Booker Prize-winning author of The Sense of an Ending takes us on a rich, witty tour of Belle Epoque Paris, via the life story of the pioneering surgeon Samuel PozziIn the summer of 1885, three Frenchmen arrived in London for a few days’ shopping. One was a Prince, one was a Count, and the third was a commoner with an Italian name, who four years earlier had been the subject of one of John Singer Sargent’s greatest portraits.The three men's lives play out against the backdrop of the Belle Epoque in Paris. The beautiful age of glamour and pleasure more often showed its ugly side: hysterical, narcissistic, decadent and violent, a time of rampant prejudice and blood-and-soil nativism, with more parallels to our own age than we might imagine.Our guide through this world is Samuel Pozzi, society doctor, pioneer gynaecologist and free-thinker, a rational and scientific man with a famously complicated private life.The Man in the Red Coat is at once a fresh and original portrait of the French Belle Epoque – its heroes and villains, its writers, artists and thinkers – and a life of a man ahead of his time. Witty, surprising and deeply researched, the new book from Julian Barnes illuminates the fruitful and longstanding exchange of ideas between Britain and France, and makes a compelling case for keeping that exchange alive.