Robert William Chambers Poradie kníh

Román Ničiteľ duší (1920) sa odohráva po prvej svetovej vojne a rozpráva o obludnom sprisahaní proti západnej civilizácii. Nemecké militaristické kruhy, bezbožní ruskí boľševici, najrôznejšie anarchistické i nacionalistické skupiny a dokonca aj robotnícke hnutie v Spojených štátoch sa spojili do odhodlaného útoku proti základom demokracie. Hlavnou hnacou silou tejto vražednej operácie je prastarý kult Asasínov a uctievačov diabla, ktorí už v prvých mesiacoch roku 1919 spustili operáciu na ovládnutie myslí a duší obyvateľov Ameriky. Rozpúta sa nerovný zápas, pretože proti nadprirodzeným silám majú agenti tajnej služby len malú nádej na úspech. Našťastie sa im však podarí získať pre spoluprácu mladú dievčinu Tressu Nornovú, ktorá vďaka rokom stráveným v najvyššom chráme kultu ovládla magické sily a dokáže sa postaviť aj vodcovi zlovestného komlotu, samotnému Ničiteľovi duší. S jej pomocou majú teraz agenti tajnej služby ďaleko väčšiu šancu čeliť silám Zla.

Kľúč k temnote je výberom z neobyčajne rozsiahlej tvorby amerického umelca a prozaika Roberta W. Chambersa (1865 – 1933), ktorý sa preslávil najmä vďaka svojim neobyčajným poviedkam plným desivých nadprirodzených javov. Ako autor sa síce často venoval aj romantickej a historickej fikcii, no jeho strašidelné príbehy sa dodnes považujú za najoriginálnejšie a najzaujímavejšie príspevky do bohatej knižnice hororového žánru. Medzi jeho najslávnejšie diela patrí poviedková zbierka Kráľ v žltom (The King in Yellow, 1895), ktorá mala výrazný vplyv aj na jedného z najvplyvnejších spisovateľov 20. storočia H. P. Lovecrafta (1890 –1937).

Kráľ v žltom je nepochybne dielom skutočného majstra a právom sa považuje za jeden z medzníkov v dejinách weird literature. Autor zavrhol tradičné monštrá, ktoré tomuto žánru verne slúžili po celé roky – upírov, vlkolakov, duchov, alebo pekelné légie – dedičstvo tradičnej kresťanskej démonológie, a hľadá nové, originálne zdroje hrôzy – rozsiahlejšie, neľudské, jedným slovom, kozmické. Medzi ne patrí aj monštruózna zakázaná kniha, ktorej čítanie prináša strach, šialenstvo a skazu, a ktorá na pozadí voľne spája poviedky v zbierke. Azda najsilnejším príbehom je Žlté znamenie, v ktorom stretávame tichého a hrozivého strážcu cintorína s tvárou tučného bieleho červa z hrobu. Mladíka, popisujúceho bitku s týmto netvorom, striasa a napína, keď si spomenie na istý detail: „Dobre, pane, ako že je Boh nado mnou, keď som mu vrazil, zdrapil ma za zápästie, pane, a keď som mu vykrúcal ten jeho hubovitý pazúr, jeden z jeho prstov mi ostal v ruke.“ Umelec, ktorý strážnika pozoruje z okna svojho bytu, z hrôzou zisťuje, že on i jeho modelka videli rovnakého muža vo sne. Až napokon počas vychádzky strážnik na umelca prehovorí a huhňavým hlasom, ktorý pripomína hustý mastný dym zo suda škvariaceho sa mäsa alebo ako zápach nechutného rozkladu, mu kladie otázku: „Našiel si Žlté znamenie?“