Peter Karpinský Knihy

Tento príbeh sa skutočne stal v istej pivnici... Nemôžem prezradiť v ktorej, aj mená niektorých postáv som musel zmeniť, pretože ma o to výslovne požiadali - nechceli totiž, aby ich v knihe niekto spoznal. Napriek tomu všetko, o čom sa tu píše, je pravda pravdúca. V jedno ráno prašiškriatok Celestín zistil, že ho mamka, ocko a ostatní jeho príbuzní opustili. Chvíľu bol z toho smutný, no potom sa ich spolu so svojimi priateľmi Moľou a Pavúkom vybral hľadať. Počas sedemdňového putovania po tajomnej pivnici prežil napínavé, veselé, no i smrteľne nebezpečné dobrodružstvá. Zúčastnil sa mnohých bojov, ale aj jednej svadby. Navštívil barbarský svet nálevníkov, hroznú Krajinu smútkov, nádherné Krištáľové kniežatstvo, zábavný blší cirkus, strašidelný čierny hrad, až napokon... Ako sa to skončilo? To si radšej prečítajte sami.

Nanebonevzatie je vyzretou, koncepčne premyslenou zbierkou próz. Prejavuje sa v nej Karpinského zmysel pre iróniu, do tragických situácií prenikajú komické prvky. Kultivovanosť druhej knihy súvisí s erudíciou autora, ktorá sa prejavuje najmä alúziami na bibliu, mýty i svetovú literatúru. V jeho poviedkach sa prelínajú a vzájomne súvisia viaceré plány, realita s irealitou, transformovaný mýtus s príbehom zo súčasnosti. V každodennom prostredí paneláka, nemocnice, novinového stánku, mesta i zapadnutého vidieka sa začnú diať čudné veci, keďže autorove postavy majú často nadprirodzené schopnosti – niektoré javy (ani nášho života) nie je možné pochopiť.

Tetu Agátu majú radi všetci susedia a známi. Je totiž milá, láskavá a dokonca slávna. O tete Agáte raz písali aj v novinách. Článok sa volal TETA AGÁTA A JEJ MAČACIA SEDMIČKA a pri článku bola i veľká fotka tety Agáty a jej štyroch kocúrov a troch mačiek. Teta Agáta, hoci je slávna, vôbec nie je namyslená. Skoro vždy má dobrú náladu a je ochotná každému pomôcť. A okrem toho každú chvíľu so svojimi mačkami a kocúrmi zažíva všakovaké dobrodružstvá.

Kde bolo, tam bolo, za horami za dolami... vlastne nie, len tu neďaleko pod Tatrami sa k nebu vypína nádherný Ľubovniansky hrad. V tom hrade síce nežijú kráľ, kráľovná a princezná, ale býva tam rozprávka. A nielen jedna. V hradných múroch sa skrýva množstvo rozprávok, len treba vedieť pozorne načúvať. Hrubé múry totiž vedia hovoriť, ba dokonca aj spievať. Neveríte? Tak si teda prečítajte túto knihu. Prinášame vám v nej niekoľko hradných príbehov. Princezná pre draka je veselá rozprávka o vyberavej princeznej, hlúpom Janovi, popletenom černokňažníkovi, čertovi, zaľúbenej bosorke, Zlatej krajine a samozrejme o drakovi. Diablova skala je povesť o vzniku hradu Ľubovňa a tretí príbeh O troch zlatých vlasoch Deda Vševeda si dokonca môžete zahrať aj vy, pretože je napísaný ako divadelná hra. Veríme, že sa vám táto zaujímavá kniha bude páčiť a raz si aj sami prídete vypočuť, čo rozprávajú kamenné múry starého hradu.

Čo robiť, keď vonku prší a vy ste doma sami? Ste smutní a nudíte sa? Ak by však vo vašom byte žil Ťukťuk, bolo by všetko inak. S ním by ste určite zažili množstvo dobrodružstiev a zábavy, ale aj problémov. Jednoducho by ste s Ťukťukom ťukťukovali. A kto vlastne ten Ťukťuk je? Nuž, nie je to ani škriatok a ani čertík, hoci má vo vlasoch maličké rožky, nie je to ani mimozemšťan a ani žiadne strašidlo. Ťukťuk je jednoducho Ťukťuk.

Každý asi vie názvy mesiacov. Sú predsa napísané v kalendári: január, február, marec... Poznáte však aj mesiačikov, ktorí pomohli úbohej Maruške nájsť v hore uprostred zimy fialky, jahody a jablká? Práve o nich sa dočítate v knihe O dvanástich mesiačikoch

Táto kniha vznikla podľa skutočnosti, hoci je celá vymyslená. Autor verí, že niekde žije nejaká Adela. Napriek tomu, že nebýva v Žltom dome a možno sa ani nevolá Adela. Nemá bratov Mira a Miška, ktorý si hovorí Čumendal a ani jej mama nie je v nemocnici. Ale i tak je to Adela, ktorá vystupuje v týchto príbehoch, hrá futbal, vie sa pobiť so životom a miluje humor. Adela a jej príbeh sa na začiatku zrodili len ako poviedka, ktorú Peter Karpinský poslal do Literárnej súťaže o pôvodnú poviedku pre deti. Čuduj sa svete, text Adela, neopováž sa! sa detským porotcom páčil a poviedka získala Hlavnú cenu - Cenu dieťaťa. Skvelé čítanie pre dievčatá i chlapcov od obľúbeného autora. Potešilo ma to, pretože si danú súťaž veľmi vážim a viem, že zborníky, v ktorých vychádzajú všetky ocenené poviedky, majú deti rady.

Do jednej knihy pre čitateľov od 9 rokov sa spisovateľovi Petrovi Karpinskému podarilo vtesnať príbeh, z ktorého sa postupne stáva detektívka a horor, ale aj ľúbostný príbeh Michala a záhadného dievčaťa. Nechýba v ňom komiks i tajomné listy, ktoré píše ON. Žeby upír? To všetko je podporené ilustráciami ale aj dobovými fotografiami zo života muža, ktorý vykopal kosť mamuta, založil naše prvé múzeum, pestoval ruže, zbieral minerály. Pohľad do histórie môže byť fakt aj napínavý.

V nezvyčajnom múzeu veci nie sú také, ako sa na prvý pohľad zdajú. Ak niečo vyzerá strašne, vôbec to nemusí byť nebezpečné, a naopak... Napríklad v mierumilovnej hracej skrinke sa skrýva strašné nebezpečenstvo – úsmev sfingy. V tejto knižke vás čakajú ďalšie neobyčajné záhady: dračieho dychu, neviditeľného zlodeja, vystrašeného ducha... Ich autor v nich naplno rozvinul svoju fantáziu.