Anatolij Azolskij je ruský prozaik, známy svojim jedinečným štýlom, ktorý mieša napätie žánrového románu s hlbokou filozofickou sondou. Jeho postavy sú často zobrazené ako uväznené, ale nie zlomené duše, statočne sa potýkajúce s represívnym systémom, hoci môžu prijímať jeho dary. Tieto komplexné psychologické diela, často inšpirované osobnou nenávisťou k autoritárstvu, zachycujú surovú brutalitu a zároveň ponúkajú prenikavé myšlienky. Jeho próza, ktorá sa spočiatku potýkala s cenzúrou, si napokon získala uznanie pre svoju literárnu silu a jedinečný pohľad na ľudskú psychiku v ťažkých podmienkach.
Повести, составившие книгу, написаны в последнее десятилетие, но задуманы много раньше. Острые по форме, необычные по содержанию, все они внутренне напряжены интригой, тайной, героями, которые вдумываются в смысл своей судьбы и непростой профессии, будь то служба оперативного сотрудника или работа конструктора противоракетных систем. В сборник входит и повесть «Клетка», отмеченная литературной премией Букера (1997 г.).