Kniha Zbigniewa Macheja, básnika, polonistu i kultúrneho diplomata, nie je čítaním na jeden dych. Volá nás do spoločenstva, v ktorom sa po špirále znova a znova posúvame do obsahov, ktoré vytvára meniaci sa priestor. A pritom sme si navzájom susedmi, spoločníkmi, kultúrne spriaznenými čitateľmi. Pohľad na individualitu Tranovského a Hviezdoslava osciluje medzi tým, čo sa nachádza v mikrokozme osobnosti a tým, čo sa tvorí v spoločnom kultúrnom priestore kolektívu. Machej nás pozýva k čitateľstvu ako vnútornému spoločenstvu. A to je v dnešnej dobe vzácne posolstvo. Timotea Vráblová Starých majstrov a klasikov je potrebné čítať z novej perspektívy a objavovať v nich aktuálne hodnoty, univerzálne problémy. Musel som prežiť niekoľko rokov v Bratislave, aby som objavil Tranoscia, ktorý sa narodil a vyrástol v sliezskom Tešíne, kde teraz bývam. A musel som zájsť na Oravu, aby som zistil, že Hviezdoslav používal niektoré slová, ktoré používala aj moja babička na tešínskom vidieku. Aj preto sú mi Tranoscius a Hviezdoslav blízki a pokúšam są ich pochopiť. Zbigniew Machej
