Martin de Haan Knihy

Frankrijks sterschrijver Michel Houellebecq, auteur van de internationale bestsellers 'Elementaire deeltjes' en 'Platform' is van ver gekomen. Het grote publiek leerde hem kennen toen hij in 1994 opzien baarde met zijn debuutroman 'De wereld als markt en strijd', maar op dat moment had hij al drie boeken op zijn naam staan: een dichtbundel, een essay over de fantasy-auteur H.P. Lovecraft en een poëtisch manifest met de titel 'Leven, lijden, schrijven'. Met name de laatste twee zijn onmisbaar voor wie iets van de schrijver Houellebecq wil begrijpen: ze leggen de basis voor zijn latere werk en geven er reliëf aan. In 'De koude revolutie' verschijnen ze voor het eerst samen in één band, omlijst door een groot aantal kortere, deels nog niet eerder gepubliceerde teksten: van scheldkritieken ('Jacques Prevert is een lul') tot liefdesverklaringen, van filosofische beschouwingen tot dagboekachtige observaties. De derde steunpilaar van de bundel is het lange essay 'Nader tot de ontreddering', waarin Houellebecq een bijna boeddhistische onthechting lijkt te bepleiten: "Ieder individu kan in zichzelf een soort koude revolutie teweegbrengen door even buiten de informatief-publicitaire stroom te gaan staan." Deze confrontaties en bespiegelingen vormen samen het denkkader van een explosief oeuvre, even belangwekkend en even scherp en beweeglijk geschreven als Houellebecqs romans.

A young woman in love with a man torn between his love for her and his incorrigible womanising; one of his mistresses and her humbly faithful lover - these are the two couples whose story is told in this novel. Controlled by day, Tereza's jealousy awakens by night, transformed into ineffably sad death-dreams, while Tomas, a successful surgeon, alternates loving devotion to the dependent Tereza with the ardent pursuit of other women. Sabina, an independent, free-spirited artist, lives her life as a series of betrayals - of parents, husband, country, love itself - whereas her lover, the intellectual Franz, loses all because of his earnest goodness and fidelity. In a world in which lives are shaped by irrevocable choices and by fortuitous events, a world in which everything occurs but once, existence seems to lose its substance, its weight. Hence we feel, says the novelist, "the unbearable lightness of being"--Not only as the consequence of our private acts but also in the public sphere, and the two inevitably intertwine

Jed Martin, hlavný hrdina románu, pomohol komisárovi Jasselinovi vyšetriť vraždu, ktorej príšerná mizanscéna trvalo poznačila celý vyšetrovací tým. Umenie, peniaze, láska, vzťah k otcovi, smrť, práca, Francúzsko, ktoré sa stalo turistickým rajom, to je niekoľko tém románu, ktorý je klasický a pritom moderný. Keby vám mal hlavný hrdina porozprávať svoj príbeh, azda by začal tým, že by opísal, ako sa mu 15. decembra pokazilo kúrenie. Alebo by rozprával o svojom otcovi, známom architektovi, s ktorým strávil mnoho Štedrých večerov. Určite by spomenul aj Oľgu, krásnu Rusku, ktorú stretol na začiatku svojej kariéry na prvej výstave svojich fotografií. Bolo to predtým, ako získal svetový úspech sériou obrazov venovaných jednotlivým „povolaniam“, sériou portrétov osobností zo všetkých prostredí (vrátane Michela Houellebecqa), zachytených na ich pracovisku.

Michel pracuje ako úradník na ministerstve kultúry. Keď mu zavraždia otca, zoberie si dovolenku a odíde do Thajska. Účastníci zájazdu ho rozčuľujú svojou priemernosťou a pokrytectvom a jeho pozornosť upúta jedine zvláštna Valérie. Michel je však príliš plachý na to, aby s ňou nadviazal nejaký vzťah, a tak si radšej užíva nekomplikované pôžitky thajských masážnych salónov. Po návrate do Paríža sa Michel odváži Valérie ozvať a začnú si vášnivý románik s občasnými sadomasochistickými úletmi vo swingových kluboch. Michel dá v práci výpoveď a snaží sa Valérie a jej šéfovi pomôcť postaviť na nohy ich upadajúcu cestovnú agentúru. K poznávacím zájazdom pridajú sexturistické okruhy. Keď ich projekt začne prinášať ovocie, vyberú sa všetci traja späť do Thajska, kde Michel zistí, že sex nie je tou najväčšou ani najnebezpečnejšou z ľudských vášní... Michel Houellebecq pokračuje v sociologickom pozorovaní západnej spoločnosti, ktoré začal v románe Elementárne častice. V románe Platforma sa presúvame na začiatok nového milénia a jeho rozprávač nie je o nič menej cynický, o nič menej ľudský.

Posledných desať rokov života hudobného skladateľa Mauricea Ravela: jeho dom v Montforte, jeho šatník, denný režim, cesta po Amerike, spolupracovníci, ženy... S dokumentárnou presnosťou autor nevynecháva ani jeho obsesie, výstrednosť, nápady a nálady.

Nevlastní bratia Michel a Bruno majú spoločnú matku, ale inak nič viac. Michel je výskumník, idealista, prísny zástanca determinizmu, ktorý je neschopný milovať, nahrádza život prácou, jedlom z Monoprix a sedatívami. Bruno je voľnomyšlienkar, hoci viac v teoretickej ako v praktickej rovine, a len zúfalo sa snaží dopracovať k sexuálnym pôžitkom. Obaja sú typickými príslušníkmi atomizovanej spoločnosti, v ktorej náboženstvo ustúpilo plytkej ezoterike a filozofiám New Age a lásku nahradilo prázdne sexuálne splynutie. Román Elementárne častice je príbehom dvoch bratov, ale jeho skutočnou témou je rozklad súčasnej spoločnosti, jej predstáv o sebe samej, domnienok, jej politickej nekorektnosti a prejavov vo všetkom od antropológie po listy čitateliek v dievčenských časopisoch. Rozklad moderných životov a lásky. Román Michela Houellebecqa je raz vtipný, ostrý, inokedy didaktický, dojemný a naturalistický.

Román Zničiť miestami pôsobí ako geopolitický triler s útokmi, špiónmi a ezoterickým podtextom, no zároveň je rodinnou melodrámou s patriarchom v nemocnici v srdci francúzskeho vidieka. Je to román o krehkosti existencie a osamelosti súčasného človeka vo svete bez Boha. Je o láske a manželskej oddanosti. Houellebecq napísal baladu o živote a dôvodoch, prečo ho žiť alebo sa ho vzdať, knihu o chorobe, entropii a deštrukcii, v ktorej sa všetko vznáša vo vzduchu pred dojemným vyvrcholením. V románe sa preplietajú tri príbehy. Jeden z nich patrí Brunovi Jugovi, ministrovi hospodárstva a financií, ktorý kandiduje v prezidentských voľbách v roku 2027 ako dvojka Benjamina Sarfatiho, hviezdy z televíznych tolkšou. Druhý a hlavný príbeh patrí Paulovi Raisonovi, dôverníkovi ministra Juga, ktorý je typicky houellebecqovskou cynickou a samotárskou postavou. Príbeh sa začína mŕtvicou Paulovho otca, agenta tajných služieb na dôchodku, po ktorej upadne do kómy. Choroba spojí rodinu: sestru, ktorá je oddanou katolíčkou a sympatizantkou Marine Le Penovej, švagrinú, bezohľadnú novinárku a otcovu starostlivú druhú manželku.

Vo Francúzsku blízkej budúcnosti akademik François sleduje postupný rozklad svojho života. Sexuálna túžba upadá, nemá blízkych priateľov a vrchol svojej kariéry dosiahol prácou o spisovateľovi z 19. storočia Jorisovi-Karlovi Huysmansovi. V spoločnosti neskorého kapitalizmu, v ktorej sa z konzumizmu stalo náboženstvo, je François duchovne vyprázdnený, a tak hľadá spôsob zaplnenia vákua svojej existencie. A nie je jediný. V prezidentských voľbách roku 2022 sa do druhého kola dostávajú Marine Le Penová z Národného frontu a Mohamed Ben Abbes z novovzniknutej strany Moslimské bratstvo. V kontroverznej koalícii s mainstreamovými stranami sa Ben Abbes dostáva k moci a Francúzsko sa zo dňa na deň radikálne zmení. Začína platiť islamské právo: ženy musia chodiť zahalené, podporuje sa polygamia a pred Françoisom sa otvára nový život. Podvolenie je krutou satirou a zároveň hlbokým zamyslením nad izoláciou, vierou a láskou. Autor vďaka talentu a vizionárstvu svoj pohľad na našu starnúcu civilizáciu formuluje s dávkou komiky a zároveň fatalistickou melanchóliou. Podvolenie je podmanivým politickým a morálnym podobenstvom.

Útly, no obsahom hutný román rozpráva príbeh štyroch priateľov v súčasnom Paríži. Ramon by si rád pozrel Chagallovu výstavu, ale nechce čakať v dlhom rade. Charles je pohltený Spomienkami Nikitu Chruščova a sníva o hre pre bábkové divadlo. Caliban, nezamestnaný herec, je očarený mladou Portugalkou, ktorú stretol na narodeninovej oslave. Alaina zaujímajú odhalené pupky parížskych dievčat, pričom myslí na svoju matku. Ich rozhovory, hoci sa zdajú banálne, skrývajú hlbší význam. Všetko je prepojené, od Kalinina a Kanta po sochy kráľovien a Stalina. Čitateľ si kladie otázky o smrti, zabúdaní a tajnom pôvabe vážnej choroby. Zostáva nám zamyslieť sa, čo po nás ostane a aké významné či bezvýznamné je naše bytie. Čítanie je vecné a úsmevné, s ironickým, nie cynickým humorom, ktorý Milan Kundera majstrovsky ovláda. Nadhľad pri pozorovaní ľudského konania je dôležitý, rovnako ako epocha, v ktorej sa nachádzame. Sviatok bezvýznamnosti je ako náhodné stretnutie Sartra s Fellinim; bez slov si rozumejú. Nad nimi poletuje anjel, pripomínajúci, že naše životy sa každým dňom krátia. Napriek tomu si nenechajme ujsť prechádzku v Luxemburskej záhrade, ktorá bude vždy príjemná, najmä po boku skvelého románopisca.

In het sanatorium waar ze wordt behandeld, krijgt een jonge vrouw een brief van haar geliefde. Hij kondigt haar aan dat hij trouwt met een ander. Zij antwoordt hem uit naam van het leven dat haar al ontsnapt, uit naam van een liefde zonder compromissen. Commentaar is de autopsie van een breuk en tegelijk een requisitoir tegen de trouweloze die zijn geliefde verlaat voor een andere vrouw. Geconfronteerd met dit verlies houdt de schrijfster de eer aan zichzelf en snijdt de man die haar versmaadt weg uit haar lichaam en uit haar leven - hoe kort dat ook zal zijn. MARCELLE SAUVAGEOT [1900-1934] is de auteur van één dun boekje: Commentaar. Het verscheen in 1933, een paar maanden voor haar dood, in een oplage van 163 exemplaren, en leidde lange tijd een schaduwbestaan, tot het in 2004 alsnog de Franse bestsellerslijsten beklom. De onderkoelde stijl maakt Commentaar tot een zeldzaam indringende leeservaring. 'Een boekje dat zo bitter, zo zuiver, zo nobel, zo lucide, zo elegant, zo streng en zo hoogstaand is in zijn desolate verscheurdheid (...)' Paul Claudel

Non pas « Pourquoi on meurt ? », mais « Comment on meurt ? ». Que nous mourrions est une chose, que la grande Faucheuse égalise in fine la condition des hommes, puissants ou misérables, ne fait pas l’ombre d’un doute. Mais le dernier combat, l’agonie, est un acte encore socialisé et toujours tabou dans notre société moderne.