Témou rozsahom neveľké, o to viac však strhujúce prózy Milenec z roku 1984 je prvý zmyselný zážitok, erotický vzťah pätnásťročnej chudobných belošky a o dvanásť rokov staršieho bohatého Číňana, zasadený do kulís lidnatého salónu, čínske enklávy Indočínskeho Saigonu. V novele, ktorá nesie zreteľné autobiografické prvky, rozohrala Marguerite Durasová dráma lásky bez budúcnosti, ktorá napriek svojej bezvýchodnosti vyniká telesnosťou a nevysloveným putom. O tom, ako výnimočná táto próza je, svedčí nielen skutočnosť, že v nej majú svoje korene všetky neskoršie postavy spisovatelčina diela, ale predovšetkým ohlas, ktorý novela vyvolala. Literárne text a poťažmo aj vzťah v ňom opisovaný boli síce označované za škandalózne, knihe sa napriek tomu dostalo hneď niekoľkými uznanie - za francúzske vydanie získala autorka prestížnu Goncourtovou cenu, za vydanie americkej cenu Paris-Ritz-Hemingwayovu. V roku 1992 previedol novelu unikátnym spôsobom na strieborné plátno režisér Jean-Jacques Annaud. „Vytvoriť bezvýchodiskovú situáciu je pre mňa ukojenie, ktorému sa hovorí literatúra,“ vyhlásila autorka a práve tieto slová sú pre Milenca viac než charakteristická. Konečne bola to práve Marguerite Durasová, ktorá bola v líčení mučivé erotické bolesti nedostižná.
