Marguerite Durasová (nar. 1914), popredná francúzska prozaička, dramatička, filmová scenáristka i režisérka, sa až ako sedemdesiatročná konečne dočkala Goncourtovej ceny. Bola ňou poctená jej najnovšia próza Milenec (ĽAmant, 1984). Durasová sa v Milencovi znova vracia do čias mladosti, ktorúaž do osemnástich rokov prežila v Indočíne, vtedajšej francúzskej kolónii, kde sa aj narodila. Postava mladučkej Francúzky, ktorá navzdory všetkým konvenciám prežije ľúbostný príbeh s domorodcom, mužom žltej pleti, je silne autobiografická. Otvorenosť výpovede, krutá analýza vzťahov v rodinnom prostredí, odkiaľ sa mladá hrdinka usiluje čím skôr uniknúť, robia z tohto krátkeho románu jedno z autorkiných kľúčových diel. Durasová v ňom obnažuje svoje najpôvodnejšie inšpiračné zdroje. Strohosť a koncíznosť, osobité umenie ilúzie a skratky, prelínanie časových rovín a iné postupy dovoľujú Durasovej preniknúť až do samého jadra príbehu, a pritom ponechať mnohé nedopovedané.
Leonella Prato Caruso Poradie kníh (chronologicky)



The Small Pleasures of Life
- 96 stránok
- 4 hodiny čítania
An enchanting celebration of life's small pleasures, this little book captures the French imagination and art of living a good life. Each chapter features a small pleasure that is both uniquely Gallic and universal. From the smell of apples maturing in a cellar to the gentle whir of a bicycle dynamo at dusk to turning the pages of a newspaper over breakfast, to the joy of a snowstorm inside a paperweight . . . Recounted with a lively, innocent curiosity about the little things that make life worthwhile, this is an unforgettable, absorbing read to be savoured at length by everyone looking to create more peace and joy in their lives.
L'accompagnatrice
- 179 stránok
- 7 hodin čítania
In alcune scene in cui l'economia dei mezzi rafforza l'efficacia del tratto, Nina Berberova racconta le relazioni di una soprano proveniente dall'alta società di Pietroburgo con Sonetchka, la sua accompagnatrice, bastarda e povera. Descrive il loro esilio negli anni successivi alla rivoluzione d'Ottobre e il loro trasferimento a Parigi, dove la loro liaison si conclude nel silenzioso parossismo dell'amore e dell'odio. Virtuosa dell'implicito, Nina Berberova riesce a far pesare sui rapporti dei suoi personaggi l'antagonismo subdolo delle classi sociali e l'incanto della musica, con alcune notazioni indimenticabili sulla voce. Attraverso questo romanzo compatto, violento e sottile, l'autrice ha ricevuto nel 1985 riconoscimenti in Francia, dove aveva trascorso oltre vent'anni prima di esiliarsi definitivamente negli Stati Uniti.