Fausto Malcovati Knihy

I quattro capolavori di Cechov furono scritti nell'arco di nove anni, dal 1895 al 1904. Sono anni risolutivi per la storia del teatro contemporaneo: "Il gabbiano", "Zio Vanja", "Tre sorelle", "Il giardino dei ciliegi" sono infatti testi di una modernità assoluta. Commedie, più che drammi, dall'intreccio pressoché inesistente, in cui le passioni e le emozioni sono vissute nell'interiorità, e i personaggi sembrano preda di un sortilegio di estraniazione che li rende incapaci di comunicare. Il teatro cechoviano anticipa insomma i motivi fondamentali della drammaturgia moderna (e, nel contempo, la crisi esistenziale dell'uomo contemporaneo): la perdita dei valori e di una fede, il rimpianto per un passato inattingibile, l'attesa di qualcosa di indefinito, l'allusione a ciò che è ineluttabilmente accaduto, il vuoto, il silenzio.

F. M. Dostojevskij privádza svojho hrdinu, knieža Leva Myškina, do sveta plného zloby, falše a nečestnosti. Myškin, stvárnený ako ideálne krásny človek, s detskou dôverčivosťou otvára srdce každému, no často sa stretáva s výsmechom. Jeho povaha pôsobí ako magnet, burcuje cynikov a znepokojuje okolie. Knieža sa snaží pochopiť konanie druhých a prežíva ich emócie, pričom nesie zodpovednosť za krutosti života. Postupne sa stáva obeťou vášní, do ktorých je vťahovaný. Dostojevskij sa s Myškinom hlboko spriazňuje, pričom mu pripisuje aj vlastnú chorobu. Spojuje ju s názorom, že medzi čudáctvom a genialitou epileptikov je len krok. Myškinova genialita spočíva v oblasti ľudskej prirodzenosti a vzťahov, čo je najťažšia výzva. V románe sa ozývajú hrdinovia národných eposov a literárne zápasy v hľadaní ideálov pravdy, dobra a krásy. Toto dielo, piate rozsiahle dielo Dostojevského, sa stalo jedným z najčítanejších v svetovej literatúre. Preložili ho Felix a Hana Kostolanskí z ruského originálu vydaného v Leningrade v roku 1973.