Bart Kraamer Poradie kníh (chronologicky)

Den nya generationen Lauritzen kliver fram. I centrum står äldsta dottern Johanne. Redan i början av kriget arbetade hon som kurir åt den norska Hjemmefronten. Nu befinner hon sig i Stockholms illegala värld av spioneri, svek och förräderi, rekryterad av den brittiska spionorganisationen SOE. Hon befordras till kaptens grad i den brittiska armén. Efter en rad spektakulära sabotageinsatser får hon ansvar för den största och viktigaste operationen: att rädda Norges judar på flykt undan Förintelsen. Britternas kodnamn för Johanne Lauritzen är Blå stjärnan. I den femte delen av berättelsen om familjen Lauritzen gör Jan Guillou ett gästspel i sin mästargenre – spionromanen. Tiden är densamma som i Att inte vilja se, men vi möter en helt annan och sällan skildrad verklighet av andra världskriget.

Toto je zlá rozprávka pre dospelých. Nebyť posledného ruského cára Mikuláša II., anglického premiéra Winstona Churchilla, ruského prezidenta Vladimíra Putina a komisára västerortskej polície Everta Bäckströma, k udalostiam tejto knihy by neprišlo. Z tohto pohľadu ide o rozprávanie o výsledku činov štyroch mužov, ktoré sa rozpínajú po dobu vyše sto rokov. Ich cesty sa dokonca ani nepreťali, najstarší z nich bol zavraždený štyridsať rokov predtým, ako sa narodil najmladší. Ani zďaleka to nie je prvýkrát, čo komisár Evert Bäckström spraví poslednú bodku za prípadom, nezávisle od toho, s akými ľuďmi sa stretne a v akej situácii sa ocitne.

Učiteľa pracovného vyučovania nájdu brutálne zavraždeného v jeho dielni. Vrah pri tele zanechal fotografiu triedy zo začiatku osemdesiatych rokov. Obeť mala na fotografii tvár prečiarknutú krížikom. Fabian Risk sa s rodinou vracia do Helsingborgu, svojho rodného mesta, kde dlhé roky pracoval v štokholmskej polícii. Sotva sa stihnú usadiť v novom dome, keď ho jeho šéfka Astrid Tuvessonová poverí vyšetrovaním vraždy. Obeťou je jeden z Riskových dávnych spolužiakov a čoskoro je jasné, že vrah postupuje podľa diabolsky zostaveného plánu a ešte zďaleka nie je koniec. Fabian rozbieha vyšetrovanie a nechtiac v ňom ožívajú spomienky na zabudnuté nezrelé lásky aj brutálne šikanovanie na škole. Spomienky, na ktoré nie je veľmi hrdý. Čoskoro je čoraz hlbšie zapletený do prípadu, kde napokon nie je nič také, ako sa zdá, a nebezpečenstvo sa stupňuje. To všetko má osudné následky nielen preňho samého, ale aj pre jeho najbližšie okolie.

Desivo realtistický triler od držiteľky ocenenia Najlepšie švédske krimi Newyorčanka Ally sa márne snaží skontaktovať so svojím manželom, investigatívnym novinárom Patrickom. Mal by byť v Paríži a pracovať na svojej najnovšej reportáži o obchodovaní s ľuďmi a korupčných praktikách siahajúcich do najvyšších vrstiev spoločnosti. Keď sú však Alline pokusy o kontakt stále márne, strach o manželov život ju prinúti konať. Rozhodne sa odísť z New Yorku a nájsť ho. Jej pátranie sa čoskoro zvrhne na boj o vlastný život a zavedie ju do najtemnejších zákutí európskeho podsvetia. Do sveta, kde je ľudský život bezcenný a páchatelia sa nezastavia pred ničím, aby ich zločiny zostali ukryté a obete navždy zabudnuté...

Het valt niet mee om erachter te komen dat je een kind hebt als je de negentig bent gepasseerd. Iedereen heeft geheimen uit zijn verleden en zaken om zich voor te schamen. Een kind kan ook een geschenk zijn. Als je het aan durft te nemen. Het is Allerheiligen wanneer Ingefrid Mingus in het afgelegen dorpje Svartvattnet op de deur klopt van het huis dat haar moeder haar heeft nagelaten. Ingefrid is bijna vijftig en heeft haar moeder, Myrten Halvarsson, nooit gekend. In het huis ontmoet ze twee oude mensen: Kristin, de pleegzuster van Myrten, en de kunstenaar Elias Elv. Ingefrid besluit tijdelijk in het dorp te blijven en gaat er werken als predikant. Met de hulp van Kristin, die een voortreffelijk geheugen heeft en als dat tekortschiet verbeelding genoeg heeft om de gaten op te vullen, komt ze stukje bij beetje te weten welke rol Elias Elv heeft gespeeld in haar grootmoeders, haar moeders en haar eigen leven.

De Tweede Wereldoorlog verandert het leven voor de inwoners van het stadje Svartvattnet ingrijpend. Myrten, de dochter van vroedvrouw Hillevi Halvarsson, vertrekt naar Stockholm, met een geheim waar zelfs haar geliefde pleegzuster Kristin nooit iets van te weten zal komen. Kristin zelf is met haar gezin net over de grens in Noorwegen gaan wonen, waar ze een zwaar verlies te verwerken krijgt. De terugkeer van schilder Elis - of Elias, zoals hij zichzelf is gaan noemen - naar Svartvattnet doet voor Hillevi het verleden herleven. Als hij verwikkeld raakt in een heftige relatie met haar dochter Myrten, bestaat er bij Hillevi geen twijfel dat ze moet ingrijpen. Het laatste hout speelt zich af in Stockholm, Oslo, in de Noorse bergen, Värmland en Venetië, maar vooral in Svartvattnet - de plek die er altijd zal zijn, ook voor hen die het dorp hebben verlaten. Het zijn net postduiven, zegt Hillevi over haar kinderen, ze keren altijd terug.