Alvise Lanzi se ha convertido en viudo por cuarta vez en solo treinta años. En el Venecia de finales del siglo XVIII, nada es lo que parece. La ciudad se asemeja a una fiesta embriagadora, y no se puede confiar en nadie. La nueva novela de Gabrielle Wittkop es una homenaje a la ciudad en decadencia de Venecia y, al mismo tiempo, un placer estético refinado.
Roky sa považujú za jedno z ikonických diel francúzskej memoárovej prózy. Text je osobným rozprávaním o období od 1941 do 2006 prostredníctvom optiky pamäti, minulých a súčasných dojmov, dokonca aj predstáv budúcnosti: fotografie, knihy, skladby, rádio, televízia a desaťročia reklamy, titulkov z tlače v kontraste s intímnymi konfliktmi a denníkovými záznamami. Prehovárajú tu dialekty, slová spojené s danou dobou, slogany, značky a názvy množiacich sa predmetov. Autorkin hlas sa stráca a opätovne vynára, plynutie času sa stáva hmatateľným a čas si určuje smerovanie rozprávania, z ktorého vzniká nová autobiografia – subjektívna a neosobná, súkromná a kolektívna zároveň.