Mihhail Pavlovič Šiškin Poradie kníh

Slovom „pismovnik“ sa v ruštine označovali normatívne zborníky vzorových listov, najprv najmä administratívne, od 18. storočia aj súkromné. Rovnaký názov má aj epištolárny román ruského spisovateľa žijúceho vo Švajčiarsku Michaila Šiškina. Nejde však o klasický román v listoch, skôr o podobnú zbierku súkromných, často aj ľúbostných listov, v ktorých autor inscenoval dokonalé súznenie oboch pisateľov, hoci sa nikdy nestretli. Líniu románového príbehu tvoria dva pravidelne sa striedajúce hlasy: ženský, Sašin, a mužský, Voloďov, ktoré napriek neprekonateľným časopriestorovým rozdielom vedú veľmi živý dialóg - sú ako dve sínusoidy, čo sa občas pretnú a potom letia svojím smerom. Ich priesečníky sú práve drobné detaily, čo spájajú svet, aby sa nerozsypal, a tie sú všade okolo nás.

Zauzimanje Izmaila je knjiga posvećena očuvanju sećanja na sopstvene tragove. To je razgovor o beskonačnom prošlom koje biva i pojedinačno i kolektivno. Zauzimanje Izmaila se sasvim jasno deli na istorijske i porodične fragmente. Kritičari kažu – kao kod Tolstoja, uz jednu osobenost: Šiškina srećne porodice uopšte ne zanimaju – mnogo mu je bliža hiljadugodišnja ruska nesreća.Pred čitaocem je roman zagonetka, roman misterija u čijem se nazivu već skriva intriga, jer ostavlja utisak da je reč o poznatom istorijskom događaju. Ipak, Zauzimanje Izmaila ni najmanje ne podseća na istorijski roman, mada u njegovoj osnovi leže događaji iz prošlosti...