Zuzana Mojžišová Poradie kníh

Autorka v knihe poskladala drobné úlomky reality (niektoré vážne, iné smiešne či absurdné) a ozdobila ich vlastnými ilustráciami. Štyridsať krátkych poviedok o roku života tohto sveta. Zuzana Mojžišová ostrým perom zrkadlí súčasnosť, niekedy plytkú, inokedy zvnútornenú a hlbokú. Na malom priestore a úspornými vetami rozpráva príbehy o tom, ako šiel Alzáčik prvý raz do roboty; o Ignácovi, ktorého dojal kúsok toaletného papiera pohodený na ulici; o smutnom Kristovi a vojne; o Zlatuši, čo má kozu Rózu; o anketároch, trampotách s domácim robotom; zázračnom botanickom graffiti; o srdci v gatiach.

Bývaš na poschodí, máš dvanásť, vonku je búrka, hromy bijú... Je noc a ktosi-čosi ti zvonka klope na okno. Otvoríš mu? Neotvoríš? Vykračuješ si po lese. Je krásny jarný deň. Okolo teba veselo poskakuje priateľský pes. Nechceš síce, ale i tak sa pred tvojimi očami odohrá niečo nanajvýš podozrivé. Čo spravíš? Pôjdeš na políciu? Či radšej nie? Na začiatku – ako sa patrí – začne autorka rozprávať príbeh. Ale o chvíľu ho preruší a ponúkne čítajúcim na výber dve možnosti, ako by príbeh mohol pokračovať ďalej. Od toho, ktorú z alternatív si dieťa zvolí, závisí, aký príbeh bude čítať, s akými postavami sa zoznámi, aký kraj navštívi, aké dobrodružstvo zažije. Niektoré budú priam vystrihnuté zo súčasnosti, niektoré zájdu do minulosti a iné do fantazijných svetov – lebo takí sú aj čitatelia tejto knižky: už dosť dobre rozumejú svetu, ale ešte celkom nevyrástli z rozprávok.

Jemný a láskavý humor plynúci z každodenných maličkostí a skľučujúce antiutopistické prostredie blízkej budúcnosti – autorka spája tieto kontrasty do pútavého textu. Na pozadí tušíme katastrofu, ktorá zrušila všetky dovtedy fungujúce systémy: od zásobovania mesta po susedské či rodinné spolunažívanie. Nesledujeme však celú spoločnosť a jej zápas o prežitie, dôraz je na osobných príbehoch troch hrdiniek, stareniek. Tie majú, napriek všetkému, svojskú každodennosť, priateľské vzťahy aj svoje muchy a čelia úplne inej, osobnej výzve: starnutiu.

Sociálny cestopis za rómskym ľudom vznikal ako plynulé, komentované prepájanie úryvkov autentických rozhovorov (oral history) uskutočnených v rámci etnomuzikologického terénneho výskumu v rómskych osadách na východe Slovenska s denníkovými záznamami vznikajúcimi priamo na tvári miesto. Kniha je súčasťou etnomuzikologického projektu Šilalo paňori / Studená vodička.

Medzivojnové obdobie. Budovanie republiky. Pánu Bohu za chrbtom, na samom východe nového štátu vzniká moderný psychiatrický ústav. Lekári a pacienti. Ich príbehy. Nevyskúšané liečebné postupy. Blázinec obkolesený múrom. Aby nebolo ľahké vniknúť dnu a dostať sa von. Zatiaľ je obloha nad krajinou jasná, ale búrkové mračná sa nezadržateľne blížia...

Reči o láske bývajú banálne a prefláknuté, a napriek tomu možno celkom vážne povedať, že román Zuzany Mojžišovej Bon voyage je ľúbostný román so zlým i dobrým koncom. Je to krutá, láskavá, humorná a najmä presná próza, pričom akýkoľvek happyend je zakomponovaný priamo v možnosti čítať ju. Fragmentárne príbehy, sny, vložené poviedky vydávajú svedectvo o celku, ktorý je v konečnom dôsledku kompaktný a kompozične dokonale uzavretý. Prijíma do seba nielen svoje ale i cudzie príbehy, nielen lásku, ale aj bolesť, nielen nenávisť, ale aj smútok. Osou, na ktorú autorka navlieka spomienky, príbehy, príhody, je časť života, v ktorej sa začínajú a končia vzťahy, čo nezostávajú bez dôsledkov. Zostáva po nich všetko to, čo patrí k človečine a k životu.