Marisa Castino Bado Knihy

V prológu svojho najnovšieho románu nás autor prenáša do minulosti: ocitáme sa v ponurom svete Nového Anglicka koncom 17. storočia, v časoch, keď tamojší obyvatelia žili v prísnom zovretí puritánskych mravov. Uprostred krutej zimy sa začína v meste Salem a jeho okolí šíriť čudná choroba. Postihnuté osoby, najmä mladé ženy, majú zvláštne záchvaty, spojené s halucináciami. Od podozrenia, že ide o pôsobenie nečistých síl, k prepuknutiu honu na bosorky je len krôčik... Po stopách tejto historickej udalosti sa roku 1994 púšťajú Kim Stewartová, potomok jednej z popravených salemských bosoriek a talentovaný biochemik Edward Armstrong. Zatiaľ čo Kim usilovne hľadá pravdu o osude svojej dávnej príbuznej v kope dokumentov na rodinnej usadlosti, Edwardovi sa podarí vedecky odôvodniť podstatu "salemského diabla". Je ním neznámy druh halucinogénnej huby, z ktorej Edward izoluje nový alkaloid, ktorý by sa mohol stať liekom storočia, lebo je schopný vytvoriť z každého človeka harmonickú osobnosť. Edward a Kim sa presťahujú na usadlosť, no ich životné cesty sa pomaly rozchádzajú. A tak medzitým, čo Kim postupne nachádza svoje ja prostredníctvom ponoru do minulosti, Edward je omámený vidinou bohatstva. Zrádza svoje princípy, zabúda na osobné šťastie a vrhá sa na jedinú úlohu - pripraviť novú látku do výroby. V úsilí urýchliť celý proces začne neznámy preparát testovať na sebe a na kolegoch...

Faccio la maestra in una scuola materna di New York, vivo in un minuscolo bilocale, amo definirmi una "brunetta con la testa sulle spalle" e nessun uomo mi ha mai supplicata, se si esclude il barbone piazzato lungo il tragitto fra l'asilo e il mio medico. Fino a poco tempo fa la cosa più eccitante nella mia vita era restarmene a casa il sabato sera in compagnia di un buon libro, quindi immaginatevi il mio sconcerto quando nella posta ho incominciato a trovare inviti per ricevimenti alle Nazioni Unite e prime cinematografiche. La mia già vacillante autostima ha ricevuto un colpo ferale di fronte alla scoperta che la vera destinataria era una mia omonima appena trasferitasi nel mio palazzo: una bionda mozzafiato, corteggiatissima e amica di divi e politici. Mai l'erba della vicina mi era sembrata più verde! Così, quando una bella voce maschile ha chiamato per chiedere un appuntamento al buio alla mia coinquilina, in un momento di follia ho accettato al posto suo. Be', recitare la parte di Cenerentola per una sera mi ha catapultato in una straordinaria vicenda che mi ha stravolto la vita, i sensi e il cuore, ma mi ha anche fatto capire che bisogna accettare se stessi, perché ciascuno di noi è unico e irripetibile.