Gertrud Maes Knihy

Opäť vzrušujúci príbeh obyčajných ľudí, ktorí zažívajú neobyčajné veci. Román je často prirovnávaný k Malému princovi... Ak sa pre Romaina Puértolasa všetko začalo dlhým, úspešným putovaním skrine s jeho Fakírom, teraz pokračuje strhujúcou fantáziou o lietaní neobyčajného dievčaťa Providencie Dupoisovej – ranostajky, kráľovnej jemného čuchu so šiestimi prstami na pravej nohe, povolaním poštárky s inštinktom matky. Výbuch islandskej sopky skrížil plány mladej ženy, ktorá zostala trčať na letisku a nemôže odletieť do Maroka za svojou adoptívnou chorou dcérkou Zaherou, dievčatkom s pľúcami napadnutými nevyliečiteľnou chorobou. Bezmocná Providencia má pred očami svoju maličkú, s ktorou sa náhodou zoznámila počas svojej hospitalizácie v Maroku. Musí sa k nej dostať ešte v ten deň, za každú cenu, lebo jej to sľúbila. Znenazdajky natrafí na génia, Majstra 90, zvaného aj Hu, ktorý tvrdí, že vzlietnuť môže každý – stačí roztiahnuť ruky, sústrediť sa a intenzívne chcieť. A naozaj. Providencia vzlietne a letí – smer Maroko! Ale čo ak je to v podstate len prelud, voňavá rozprávka, snívanie vo výškach? Ktovie. „Svet je dieťa, ktoré chce letieť prv, než vie chodiť,“ šepol nám umelec. Nuž teda poďme, snívajme, lietajme, snívajme, že lietame.

This short novel conjures up the solitary daily life of Bilodo, a postman who shares his Montreal apartment with his goldfish, Bill. As a result of his indiscretion (the steaming open of personal correspondence), Bilodo becomes involved in an exchange of haiku between the woman of his dreams, a Guadeloupean beauty, and Gaston Grandpre, an eccentric intellectual whose mail Bilodo delivers. Around these events, Denis theriault weaves a passionate tragicomic love story full of twists and turns, but also rich in dazzling descriptions of lush, tropical landscapes and subtle evocations of the sober, precise art of the haiku. All this takes place against the prosaic background of a life deeply rooted in an unvarying routine.

Keď sa Myriam, matka dvoch detí, rozhodne napriek nevôli svojho manžela, vrátiť do práce v advokátskej kancelárii, začnú manželia hľadať pestúnku. Po prísnom výbere zamestnajú Louise, ktorá si veľmi rýchlo získa náklonnosť detí a stane sa z nej neodmysliteľná súčasť domácnosti. Postupne sa pasca vzájomnej závislosti zaklapne, až kým neskončí drámou. Prostredníctvom priliehavého opisu mladého manželstva a fascinujúcej a záhadnej postavy pestúnky sa nám odhaľuje dnešná doba so svojimi predstavami o láske a výchove, nerovnocenných vzťahoch a peniazoch, spoločenských a kultúrnych predsudkoch. Leila Slimani píše ostrým štýlom, do ktorého preniká temná poézia a od prvých strán vytvára napätie.

"Echt, het woord 'islamofobie' is slecht gekozen als daarmee de haat wordt bedoeld die bepaalde idioten tegen moslims koesteren. En het is niet alleen slecht gekozen, het is ook gevaarlijk. [...] De strijd tegen racisme richt zich tegen alle vormen van racisme, maar waartegen is de strijd tegen islamofobie gericht? Tegen de kritiek op een godsdienst of tegen de afschuw van zijn beoefenaars, omdat ze van buitenlandse afkomst zijn?" Charb, vanaf 1992 een van de pijlers van Charlie Hebdo en een fervent voorvechter van gelijke rechten, getuigt van zijn ongerustheid over het feit dat hij de strijd tegen racisme verdrongen ziet worden door een strijd voor de bescherming en de promotie van een godsdienst. De term 'islamofobie' suggereert immers dat het erger is om de islam - dat wil zeggen, een manier van denken die op zich prima aanvechtbaar is - te verafschuwen dan moslims. Maar kritiek hebben op een godsdienst is geen misdrijf, terwijl iemand discrimineren op grond van zijn religieuze afkomst dat ontegenzeglijk wel is. Dit essay laat goed zien dat zowel racisten als radicale islamisten, demagogische politici en luie journalisten met het woord 'islamofobie' prima uit de voeten kunnen.