Marianne Kaas Poradie kníh (chronologicky)

Sartrov román Hnus predstavuje prvý priemet nového filozofického prúdu - ateistického existencionalizmu - do francúzskej umeleckej literatúry. Vznikol v medzivojnovom období, kedy človek zbavený tradičného hodnotového zázemia a poznania stráca nielen existenčnú istotu, ale odmieta i klasické historické vnímanie bytia a skĺzava do subjektivizujúcej roviny, v ktorej nanovo pátra po zmysle života. Jeho hlavný hrdina je intelektuál utápajúci sa v rozporoch, neschopný nájsť zmysel svojho jestvovania, ani sám pre seba ani v partnerskom vzťahu. V diele autor vychádza zo subjektívnej skúsenosti a s básnickou silou sa uchopuje témy hnusu, "chuligánsky" prevracajúc krásnu literatúru naruby, modelujúc hnus do podoby imaginárneho hlavného hrdinu diela. Dielo možno považovať za provokáciu, za osobnú dobovú výpoveď autora, za hlbinné psychologické pátranie v útrobách duše žitím zhnuseného človeka, za filozofickú stopou v beletrii - v každom prípade však patrí medzi klasické diela svetovej literatúry, ktorých preklad by nemal chýbať ani na slovenskom knižnom trhu.

Een jonge leraar Duits uit Parijs brengt met zijn schoolklas een bezoek aan het concentratiekamp Buchenwald. Daar ziet hij een foto van een gevangene die als twee druppels water op zijn vader lijkt. Hoe is die gelijkenis te verklaren? Als hij het voorval later aan zijn vader vertelt, reageert die ontwijkend. Welk oorlogsverhaal schuilt er achter deze foto? Welke familiegeheimen komen aan het licht?

Claude Lanzmann is de maker van de film Shoah, die sinds zijn première in 1985 geldt als een filmische en historische gebeurtenis die wereldwijd miljoenen mensen heeft geraakt. Shoah is een unicum in de filmgeschiedenis, een kunstwerk van absolute originaliteit, geen fictie en geen documentaire, dat ons onverbiddelijk en meer dan negen uur lang de massamoord op de joden door de nazi's laat herbeleven. In zijn autobiografie doorkruist Claude Lanzmann een twintigste eeuw die hem meermalen in een dodelijke afgrond deed kijken, zonder dat hij daarbij zijn tomeloze levenslust verloor. Hij vertelt over zijn belevenissen als jeugdige verzetsstrijder, zijn vriendschappen met Jean-Paul Sartre en andere schrijvers rond het literair-politieke tijdschrift Les Temps modernes, zijn relatie met Simone de Beauvoir, zijn strijd voor Israël en tegen de doodstraf, de totstandkoming van Shoah, waar hij twaalf jaar aan werkte, zijn vele wereldreizen en zijn amoureuze ontmoetingen. Lanzmann is niet alleen een groot cineast maar ook – dat ontdekt men bij het lezen van dit boek - een groot schrijver. De Patagonische haas is een hoogst markante en internationaal zeer succesvolle autobiografie die de lezer ademloos laat kennismaken met de vele levens van Claude Lanzmann. Het werd verkozen tot 'Boek van het jaar' in Frankrijk en bekroond met de prestigieuze WELT Literatuurprijs.

Témou rozsahom neveľké, o to viac však strhujúce prózy Milenec z roku 1984 je prvý zmyselný zážitok, erotický vzťah pätnásťročnej chudobných belošky a o dvanásť rokov staršieho bohatého Číňana, zasadený do kulís lidnatého salónu, čínske enklávy Indočínskeho Saigonu. V novele, ktorá nesie zreteľné autobiografické prvky, rozohrala Marguerite Durasová dráma lásky bez budúcnosti, ktorá napriek svojej bezvýchodnosti vyniká telesnosťou a nevysloveným putom. O tom, ako výnimočná táto próza je, svedčí nielen skutočnosť, že v nej majú svoje korene všetky neskoršie postavy spisovatelčina diela, ale predovšetkým ohlas, ktorý novela vyvolala. Literárne text a poťažmo aj vzťah v ňom opisovaný boli síce označované za škandalózne, knihe sa napriek tomu dostalo hneď niekoľkými uznanie - za francúzske vydanie získala autorka prestížnu Goncourtovou cenu, za vydanie americkej cenu Paris-Ritz-Hemingwayovu. V roku 1992 previedol novelu unikátnym spôsobom na strieborné plátno režisér Jean-Jacques Annaud. „Vytvoriť bezvýchodiskovú situáciu je pre mňa ukojenie, ktorému sa hovorí literatúra,“ vyhlásila autorka a práve tieto slová sú pre Milenca viac než charakteristická. Konečne bola to práve Marguerite Durasová, ktorá bola v líčení mučivé erotické bolesti nedostižná.