Vo chvíli, keď začínam opisovať životné osudy svojho hrdinu Alexeja Fiodoroviča Karamazova, som trocha v pomykove. Totiž: nazývam Alexeja Fiodoroviča svojím hrdinom, hoci dobre viem, že to naskrze nie je veľký človek, a preto vopred rátam s nevyhnutnými otázkami takého druhu, ako: čím je až taký pozoruhodný ten váš Alexej Fiodorovič, že ste si ho vybrali za svojho hrdinu? Čo vlastne vykonal? Komu a čím sa stal známym? Prečo mám ja, čitateľ, márniť čas spoznávaním jeho životopisných faktov? Posledná otázka ma stavia do najťažšej situácie, lebo mám na ňu len jedinú odpoveď: „Možno na to príde čitateľ sám pri čítaní románu.“
Už vyše sto rokov neutíchajú spory o tom, ktorý z románov F.M. Dostojevského je najlepší. Jedni tvrdia, že prvý – Chudobní ľudia, – pretože znamenal novú kvalitu v ruskej literatúre (podľa Belinského to bol prvý ruský sociálny román); iní sa nazdávajú, že Zápisky z mŕtveho domu, pretože sú v nich všetky základné myšlienky a problémy Dostojevského tvorby posibírskeho obdobia; tretí zaň označujú Zločin a trest, pretože znamená novú kvalitu v spisovateľovej tvorbe (prechod od dialogického románu k polyfonickému) a je aj skladobne najucelenejší; štvrtí dokazujú, že Diablom posadnutí, pretože prináša jeho najhlbšie rozvažovanie o človeku a svete a piati vyzdvihujú práve Bratov Karamazovovcov, pretože je to posledný román, v ktorom sa ako v oceáne zlievajú všetky témy predchádzajúcich autorových veľtokových románov.
Tak ako každý z Dostojevského románov, predstavujú aj Bratia Karamazovovci neopakovateľnú myšlienkovú a umeleckú kvalitu, takže z hľadiska jeho stúpencov môže byť najlepší. Ide o to, že tak ako celé jeho dielo, predstavuje ďalší, iný, nový pokus myšlienkovo a umelecky preniknúť k „človeku ako k tajomstvu, ktoré treba odhaliť.“ Tak totiž svoje autorské vyznanie, svoj program, charakterizoval ešte na začiatku spisovateľskej dráhy on sám. Za toto odhaľovanie ľudského tajomstva platil tým najcennejším – zdravím a životom.
Epizóda z bojov kozákov proti Poľakom v Ukrajine 17. storočia. Starý Taras Buľba, kozák hrdinských čias, po tom, čo zasvätil do vojny svojich dvoch synov, stratí staršieho pod údermi nepriateľa a vlastnoručne zabije mladšieho, ktorý, zamilovaný do poľskej katolíčky, zradil svoju rodinu a pravoslávnu vieru. Po dvoch veľkých bitkách je Taras Buľba zajatý a umiera upálený na hranici. Úspech tohto rozprávania, ktoré napísal Gogol, keď mal len dvadsaťšesť rokov, spočíva v tom, že epický dych sa neustále prelína s takmer rabelaisovskou drzosťou osláv, kozáckych opitostí, ale aj s poetickým evokovaním pravekej Ukrajiny.
Vynikajúci satirický román z divadelného prostredia, ktorý autor nestihol dokončiť. Bulgakov bol s divadlom osudovo spätý od roku 1925 až do svojej smrti. Postava dramatika Maksudova je v mnohom autobiografická. Každá z šestnástich kapitol je majstrovským opisom scén z divadelného prostredia plných irónie a láskavého humoru. Ostrým okom satirika Bulgakov vidí akademickú rutinu, príznaky stagnácie v štýle a umení kedysi slávneho divadla. Román je však najmä o ľudských charakteroch, postavách a postavičkách. Autorov prenikavý postreh a iskrivý štýl poskytne čitateľovi naozajstný pôžitok.
A premium bound, Dutch language collection of "15 Famous Short Stories" by "Anton Tsjechow" (a Dutch phonetic transcription of the author's name). Een keuze uit zijn oeuvre. Bevat de volgende verhalen: De dame met het hondje - Over de liefde - Ionitsj - Angst - De zwarte monnik - Zaal 6 - Wolodja - Thuis - In het ravijn - Een hulpeloos schepsel - Bridge - De redenaar - Het kunstwerk - De verstandige portier - De nare jongen.
Fie ca este un frizer ticait, cicalit de nevasta, pe care il loveste nenorocirea din pricina unui nas gasit in piine, sau un functionar a carui pasiune pentru litere e pe atit de mare, pe cit de mica-i este averea pe care si-o cheltuie pe-o manta, eroul povestirilor lui Gogol este in toate numai excese: simte enorm, vede monstruos si totul ii este peste poate. Veselia pe care o nasc intimplarile lui este, cum o spune chiar Gogol, rodul unor accese „inexplicabile chiar pentru mine insumi, care proveneau probabil chiar din starea mea bolnavicioasa. Ca sa ma distrez, nascoceam toate lucrurile comice de care eram in stare”.
