Michail Šiškin Poradie kníh

Ce recueil d’essais est un livre sur la possibilité ou l’impossibilité de se comprendre. Depuis trente ans qu’il vit en Suisse, exilé de sa langue et de son pays, Mikhaïl Chichkine réfléchit à l’évolution de la Russie et à ses relations avec le reste du monde. Il s’appuie sur sa connaissance de l’histoire russe et soviétique, sur son expérience personnelle et sur les grandes figures culturelles et littéraires.Pourquoi l’Occident et la Russie ne parviennent-ils pas à se comprendre depuis des siècles ? Pourquoi les voyageurs en Russie ont-ils l’impression d’être sur « une autre planète » ? Que signifie « aimer la Russie » ? Pourquoi les révolutions et les tentatives de réformes démocratiques conduisent-elles toutes à une nouvelle dictature ? Est-il toujours possible de croire en la Russie, comme le demandait le poète Tiouttchev ?

Michail Šiškin, ruský autor žijúci vo Švajčiarsku, vo svojej novej knihe tvrdí, že Rusko nie je „hádankou zabalenou v záhade", len o ňom nevieme dosť. Aký je teda skutočný príbeh Putinovho autokratického režimu a jeho invázie na Ukrajinu? Autor sa vydáva do histórie a sleduje korene ruských problémov od Kyjevskej Rusi cez Moskovské veľkokniežatstvo, cárske Rusko, revolúciu, Sovietsky zväz a studenú vojnu až po súčasnú Ruskú federáciu. Skúma znepokojujúci vzťah medzi štátom a občanmi, vysvetľuje ruský postoj k ľudským právam a demokracii a tvrdí, že v skutočnosti existujú dva ruské národy: jeden rozčarovaný a nespokojný, trpiaci „otrockou mentalitou", a ten, čo vyznáva európske hodnoty a snaží sa postaviť útlaku. Bude Rusko pokračovať v bludnom kruhu prevratov a autokracie alebo sa mu podarí z neho vymaniť - a ako v tom môžeme jeho obyvateľom pomôcť?

Eines der bedeutendsten Werke der russischen Gegenwartsliteratur, vielfach ausgezeichnet Es beginnt mit der Erschaffung der Welt – in einem Abteil der Belebeier Schmalspurbahn, tief in der russischen Provinz. Und damit, dass Alexander Wassiljewitsch, gestandener Provinzadvokat und Anwalt der Erniedrigten und Beleidigten, seinen Lebenslauf fürs Kompendium der Gerichtsrede zu schreiben hat. Daraus erwächst eine große Abrechnung, etwas wie Russlands Jüngster Tag. Im Zeugenstand die hohe Literatur: von Tolstois »Auferstehung«, dem berühmtesten aller russischen Gerichtsromane, über Dostojewskis »Verbrechen und Strafe« bis hin zu Olga, Katja, Mascha, Larissa, all den tapfer beharrenden und tragisch vergehenden Frauen im Roman wie im Leben. Und immer wieder schieben sich die Erlebnisse eines jungen Mannes dazwischen, der Michail Schischkin heißt und vom chaotischen Moskau der 1990er Jahre einen langen Abschied nimmt. Ein Roman, der sich aufschwingt durch Zeiten und Räume und die russische Geschichte von ihren wüsten Anfängen bis ins betrübliche Heute erfasst. Ein monumentales Werk von einem »mächtig ausgreifenden Erzähler und Wortgläubigen mit Klassikerpotenz, wie man ihn schon lange nicht mehr sah in der russischen Weltliteratur« ( NZZ am Sonntag ).

De nieuwe eeuw is nog niet meer dan een belofte. Twee geliefden, jong en ongeduldig, schrijven elkaar brieven vol verlangen. Hij, Volodja, is als soldaat op weg naar Peking, waar een geallieerde strijdmacht de Bokseropstand neerslaat. Zij, Sasja, wacht in Rusland op zijn terugkeer. Maar waar Volodja's brieven uit 1900 blijven komen, wordt Sasja langzaam ouder in Sint-Petersburg: ze blijken elkaar over de grens van de dood te schrijven. Onvoltooide brieven gaat niet alleen over heroïsche veldtochten en legendarische oorlogen, maar ook over de vergankelijkheid van het kleine en eenvoudige leven in de twintigste eeuw. Michaïl Sjisjkin bewijst met deze Grote Russische Roman hoe sterk de kracht van het vertellen is: hij laat de liefde zegevieren over de dood.

Iš pažiūros nesudėtingas siužetas – keturios istorijos audžia romano meninį pasaulį: Šveicarijoje prieglobsčio siekiančių pabėgėlių istorijos, pasakojamos rusų kalbos vertėjui-vertikui; pastarojo meilės istorija Italijoje; laiškai sūnui, kuriuose atsispindi ir mitologiniai, istoriniai pasauliai, cituojami iš vertiko skaitomų knygų; ir Izabelos, dainininkės, kurios biografiją jis norėjęs parašyti, dienoraščiai. Įdomu tai, kad visos šios istorijos, daugiau ar mažiau, turi antrą – autobiografinį – dugną. O autoriui būdingas prozos žodingumas, muzikalumas ir plastika, tirštas psichologizmas, lyginami su Ivano Bunino, Vladimiro Nabokovo stiliais, romane Veneros plaukas vešėte veši, be to, atsklinda Jameso Joyce'o Uliso ribuliai. Tai antrasis Michailo Šiškino romanas lietuvių kalba (pirmas, Laiškų knyga, pasirodė 2012, „Vaga“). 2005 m. Veneros plaukas pelnė paradoksaliausios literatūrinės premijos – „Nacionalinio bestselerio“, o 2006 m. – „Didžiosios knygos“ trečiosios vietos apdovanojimus.

Slovom „pismovnik“ sa v ruštine označovali normatívne zborníky vzorových listov, najprv najmä administratívne, od 18. storočia aj súkromné. Rovnaký názov má aj epištolárny román ruského spisovateľa žijúceho vo Švajčiarsku Michaila Šiškina. Nejde však o klasický román v listoch, skôr o podobnú zbierku súkromných, často aj ľúbostných listov, v ktorých autor inscenoval dokonalé súznenie oboch pisateľov, hoci sa nikdy nestretli. Líniu románového príbehu tvoria dva pravidelne sa striedajúce hlasy: ženský, Sašin, a mužský, Voloďov, ktoré napriek neprekonateľným časopriestorovým rozdielom vedú veľmi živý dialóg - sú ako dve sínusoidy, čo sa občas pretnú a potom letia svojím smerom. Ich priesečníky sú práve drobné detaily, čo spájajú svet, aby sa nerozsypal, a tie sú všade okolo nás.

Meist unsichtbar für den touristischen Blick der Fremden wie für den alltäglichen der Einheimischen, durchzieht ein dichtes Netz russischer Spuren die Schweiz. Michail Schischkin präsentiert die Wirkungsgeschichte der Russen in der Alpenrepublik in einer lebendigen Erzählung, die Lesevergnügen und kulturgeschichtliche Information unaufdringlich miteinander verbindet. Er greift dabei die lange und vielfältige Geschichte eines europäischen Kulturaustausches auf und schreibt ihn zugleich fort. „Michail Schischkin ist ein absolut humorvoller, ironiegeladener Autor und ein exzellenter Historiker.“ Schweizer Radio DRS 2