Katja Hunfeld Poradie kníh (chronologicky)

Paríž 1919. V tridsiatich šiestich rokoch je Coco Chanel ikonou štýlu, a jej odvážne kreácie symbolizujú modernú ženu, zmyselnú aj v nohaviciach. Vytvorila prosperujúci módny dom, ktorý obsluhuje najvýznamnejšie dámy. Láskyplné spomienky na detstvo, keď bola len Gabrielle, sirota opustená v kláštore, sa zdajú byť vzdialené, ale jej nízke pôvod stále prežíva. Jej veľká láska, anglický aristokrat Boy Capel, sa napriek svojim citom nechce vzdať manželstva z rozumu. Po tragickej smrti Boya sa Coco ocitá v depresii. V Benátkach jej ruský impresário podáva vreckovku, ktorá vonia najúžasnejšími parfumami, vytvorenými pre cársku rodinu, ktoré sa po revolúcii stali nedosiahnuteľnými. Coco sa rozhodne obnoviť tento parfum na pamiatku po milovanom. Po návrate do Paríža ani najúžasnejšie večierky ju neodvrátia od obsesie. V hľadaní dokonalého parfumu stretáva charizmatického princa Dymitra Romanova, bratanca zavraždeného cára Mikuláša II., ktorý jej pomáha splniť sen. Nájde v hľadaní parfumu lásky, Chanel No 5, aj inú lásku?

Het aangrijpende vervolg op de internationale bestseller Dochter van Agadir. In Dochter van Agadir schreef Ouarda Saillo openhartig over de vaak schokkende sociale realiteit in Marokko waaraan zij persoonlijk werd onderworpen. Na de dood van haar moeder, die door haar vader werd vermoord, woonde ze met haar broertjes en zusjes bij familieleden die hen jarenlang mishandelden. Een spoor van tranen is Ouarda’s relaas over de moeite die zij doet om te integreren in een nieuw thuisland - Duitsland -, over de bedreigingen aan haar adres, en over haar inzet voor het lot van vele kinderen en jonge vrouwen in Marokko. Ondanks alle tegenslagen, heeft ze geleerd om in opstand te komen: tegen de ouderwetse structuren in Marokko, het sociale systeem waarin vrouwen tweederangsburgers zijn, en tegen de weerstand in haar nieuwe thuisland. Het is het oprechte en ontroerende verhaal van een vrouw die de kracht heeft gevonden om te vechten voor zichzelf en voor andere vrouwen. Met zwart-witfoto's.

Osud Sabine Kueglerovej je jedným z najneobyčajnejších našej doby. Keď mala päť rokov, odišla spolu s rodičmi a dvoma súrodencami do Západného Irianu v Indonézii. Život medzi domorodcami v pralese sa blonďatému dievčatku zapáčil na prvý pohľad. Naučila sa loviť, liezť po stromoch, plávať v riekach, ktoré sa hemžili krokodílmi. Vedela vyrobiť luk, šípom zabiť jedovatého pavúka či rozložiť oheň bez zápaliek. Namiesto hranolčekov jedla pražený hmyz a žula netopierie krídla. Spoznala, aká krutá dokáže byť príroda, ale tiež, čo znamená vojna a nenávisť medzi ľuďmi. Vyrastala v kmeni Fayu, povestnom kanibalizmom a neskutočnou brutalitou. Napriek tomu sa zblížila s deťmi tohto kmeňa - stali sa pre ňu bratmi a sestrami. V sedemnástich rokoch poslali rodičia Sabine do Švajčiarska dokončiť školské vzdelanie. Pre dievča, ktoré sa považovalo za členku kmeňa Fayu, to bola katastrofálna zmena. Až tu som spoznala, čo je strach, vyhlásila. Všetko bolo pre ňu nové.