Peter Zajac Poradie kníh

Celan patrí k najvýznamnejším básnikom 20. storočia. Jeho lyrika v plnej miere zodpovedá tomu, čomu sa hovorilo od 60-tych rokov 20. storočia lyrika ako paradigma moderny. Jednotlivé texty sa zaoberajú čítaním Celanových kľúčových básní, ich vzťahu k básňam bukovinských básnikov, korešpondenciám so svetovými básnikmi. Osobitné miesto má v esejach vzťah k matke, ženám, ne-miestam Celanových pobytov, existenciálna úzkosť z holokaustu. Texty sa venujú aj premenám Celanovej poetiky v jednotlivých meridiánoch jeho života a jej zmeny od klasickej poetiky básnickej moderny ku krajným polohám modernej lyriky 20. storočia.

Zborník Poetika festivity (ed. Peter ZAJAC) autorského kolektívu René Bílik, Zora Prušková, Anton Vydra, Kristína Pavlovičová, Tibor Pichler, Aleksandra Hudymač, Marcela Mikulová, Daniel Domorák, Anna Kobylińska, Adam Bžoch, Fedor Matejov, Pavel Matejovič, Ľubomír Plesník, Dalibor Tureček, Peter Zajac je kolektívnym knižným výstupom výskumnej úlohy Poetika textu a poetika udalosti. Projekt a zborník je vedecky inovatívnym príspevkom k riešeniu problémov novej poetiky. Úvod Petra Zajaca a pätnásť autorských príspevkov je venovaných rozsiahlej škále problémov novej poetiky. Je súčasťou inovatívnej poetiky udalosti, ktorá je kľúčovou súčasťou kultúry prezencie. Otvára veľkú oblasť inštitucionalizovaných a neinštitucionalizovaných foriem sviatkov, slávností, rituálov, ceremónií, a to posvätných, aj profánnych. Je poetikou príliš mnohého, prekračovania, transgresie, a poetikou príliš máloho, spätného návratu, regresie, pričom jeho osobitnou polohou je poetika limbickosti, pozdĺžneho pohybu na hraniciach regresie a transgresie.

Cieľom publikácie bolo priniesť ucelený a faktami a argumentmi podložený pohľad na realitu socializmu u nás v rokoch 1948 až 1989, tým prispieť k zreálneniu historickej pamäti a k búraniu mýtov o ňom. Chceli sme tým zároveň demaskovať socializmus a ukázať jeho pravú tvár, podstatu v praxi a nezamýšľané dôsledky. Socializmus totiž považujeme za aktuálny a vážny spoločenský problém, keďže podliehanie mýtom o ňom, príklon k nemu a oživovanie jeho zmutovaných foriem a prvkov podľa nás ohrozuje slobodu, prosperitu a bezpečnosť ľudí a civilizačné základy dnešných spoločností.

Monografia nadväzuje na autorove práce Tvorivosť literatúry (1990) a Pulzovanie literatúry (1993). Obsahuje literárnoteoretické a interpretačné texty sledujúce zmeny od estetiky k poetike chvenia a k novej existenciálnej poetike textu a udalosti.

Hlavnou postavou desiatich rozhovorov Antona Vydru a Petra Zajaca je slovenský spisovateľ a disident Dominik Tatarka. Dialógy sa dotýkajú slovenskej literatúry, výtvarného umenia, politického a občianskeho života, pričom Tatarka je ich centrálnou postavou. Predstavuje syna, ktorý si musel vymyslieť otca, ktorého nepoznal, a jeho vzťahy s matkou a sestrami ovplyvnili aj jeho vzťahy s inými ženami. Rozhovory skúmajú, aký typ žien ho fascinoval a ako si získaval ich srdcia. Dôležitou témou je aj Tatarkov písací štýl a jeho premeny, ako aj jeho vášeň pre prepisovanie textov. Ako presvedčený komunista rýchlo zistil, že socialistický realizmus nie je preňho, a rozhodol sa pre disidentstvo a život na okraji spoločnosti. Napriek obmedzeniam totalitného režimu sa jeho meno vytratilo z literárnych dejín, pričom archív sa stal jeho záchranou. Po opustení Katolíckej cirkvi sa v starobe vrátil; otázkou zostáva, prečo. Tatarka bol tiež obdivovateľom moderného výtvarného umenia, pričom sa zaujímal o nové trendy a konflikty s umelcami. Jeho schopnosť obdarovať iných a nadšenie pre veci, ktoré ho zaujímali, ho odlišovali od väčšiny spoločnosti. Napriek tomu, že Démon súhlasu nie je jeho vrcholným dielom, je najznámejším. Témy o démonoch a smrť, s ktorou sa konfrontoval počas života, sú významné. Kniha ponúka pohľad na Tatarkov život a vyzýva čitateľa, aby si sám našiel odpovede na otázky, ktoré vyvstávajú.

Kniha Petra Zajaca Slovenské kargo tvorí premyslený a kompozične pevne zviazaný celok, čo z nej, spolu s koncíznym obsahom, robí vedeckú prácu monografického charakteru. Jej východiskom je reflexia o idei a zmysle akadémie a univerzity a v tomto rámci aj reflexia o zmysle humanitných vied. Zajac formuluje presvedčenie, že zmysel a podstata humanitných a spoločenských vied je a bude v stále väčšej miere spočívať v rozvíjaní kultúrnosti, lebo to im dáva základnú spoločenskú legitimitu.

Cieľom sond do slovenskej literatúry 20. storočia je nanovo prečítať texty kľúčových autorov (od Vajanského po súčasnosť), nakoľko adekvátne čítanie je dôležité pre aktuálne poznanie ich diela a umožňuje položiť si otázku, aké sú základné kultúrnohistorické, literárnohistorické a historickopoetologické koordináty slovenskej literatúry 20. storočia. Predkladaná lektúra textov jednotlivých autorov ukazuje, že ich možno prečítať v novej, živej a otvorenej čitateľskej perspektíve. Použitie slova sonda v pomenovaní zväzku zdôrazňuje významný moment, a to, že nejde o reprezentatívnu úplnosť, ale o interpretačnú výberovosť jednotlivých textov a autorov.