Dominik Tatarka Poradie kníh

Sedemdesiate roky minulého storočia, normalizačná moc šliape na všetko, čomu by sa žiadalo rozkvitnúť. Na Mišíkovej ulici v Bratislave v rodinnom dome na poschodí sedí proskribovaný básnik. Ťuká do písacieho stroja. Papiere ukladá do veľkého prúteného koša na bielizeň. Dominik Tatarka píše, prepisuje, variuje. Celkom krátke či o kúsok dlhšie autobiografické zápisy. Sny, spomienky, úvahy, metafory, dumky. O matke, ženách, láske, o moci, čo zabudla na zodpovednosť a slušnosť, o priateľoch a kolegoch, tvorbe, spoločenstve... Kráča v myšlienkach sám proti noci.

Soubor ucelených fragmentů z rukopisů, které autor spontánně psal v letech 1976-1978.

Výber z úvah o národnej literatúre, kultúre, občianstve. Kompletná personálna bibliografia D.T.

Spomienky priateľov a znalcov jeho diela na Dominika Tatarku k 5. výročiu jeho úmrtia. Autori príspevkov: Juraj Špitzer, Ivan Kadlečík, Erika Podlipná, Ľuba Lauffová, Martin Bútora, Eva Kantůrková, Miroslav Zikmund, František Janouch, Sabine Bollack, Danuta Abrahamowitz, Ute Rassloff, Albert Marenčin, Juraj Mojžiš, Milan Hamada, Cecile Wajsbrot, Ján Mlynárik, Peter Zajac, Bernard Noel. Kalendárium života a diela D.T.

Eroticko-lyrická kniha klasika slovenské literatury. Klasik, perzekuovaný normalizačním režimem po roce 1968, popisuje svůj vztah k ženám, které se místo udavaček STB staly jeho milenkami. Exilové vydání. Obálku s použitím obrazu Martina Guderny navrhla Barbora Munzarová.

Jedinečná spoveď Dominika Tatarku, jednej z najvýznamnejších postáv slovenskej literatúry, kultúry a histórie... ... nahraná na sklonku jeho života vychádza pri príležitosti stého výročia jeho narodenia. Záznam Tatarkovho rozprávania (pôvodne „navraveného“ na magnetofónový pás) plynie voľne a ľahko. Matka, detstvo, mladosť, študentské časy, povstanie, povojnová éra... Tatarka-spisovateľ, Tatarka-redaktor, Tatarka-učiteľ, spoločnosť, spoločenstvo... Podmanivé a šťavnaté príbehy majstra rozprávača obdareného neopakovateľnou schopnosťou realitu precítiť a vzápätí ju obliecť do slov. Tatarkove postoje a svojrázne názory na lásku, ženy, zbožnosť či komunizmus ho predstavujú ako originálneho slovenského intelektuála, ktorého je radosť čítať i radosť s ním vnútorne polemizovať a nesúhlasiť.

Kniha nie je románovým dielom v pravom slova zmysle. Zachytáva erotický a duchovný vzťah medzi zakázaným starnúcim spisovateľom a Lutéciou (meno je emblematickým latinského prepisu mesta Paríž – Lutetia). Pomyselný Paríž sa stáva synonymom slobody vzťahu vo všetkých podobách - od slobody fyzickej po slobodu vyjadrovania, myslenia i cítenia. Monologizované listy mladej žene umožnili Tatarkovi formou i obsahom vyjadriť najautentickejšie polohy ľudskej intimity a odkryť duchovné postoje voči moci a mocenským praktikám ostrakizovaného autora. Podľa Lenky Jungmannovej je kniha „nedeliteľnou jednotou milovania a písania“ (MF DNES, 20.3.2000).

Prútené kreslá Bartolomej Slzička sa v zdanlivých listoch Jarmile predstavuje ako znalec ženskej duše a predaja kníh, pričom sa vracia k svojim spomienkam na štúdium v Paríži a na svoju vtedajšiu lásku Danielu. Filozofickým spôsobom predstavuje vnímanie večného mesta z pohľadu migranta z "krajiny nikoho", za ktorú bolo Československo rokov 1938-39 považované. V krátkom časovom horizonte sa autor nebojí poukázať na rôzne aspekty lásky v jej nevinnosti i flirte, vlastenectva, spolunáležitosti, pochybností o budúcnosti a túžby po slobode. Rozhovory bez konca V novelách Kohútik v agónii a Ešte s vami pobudnúť sa stretávame s tragédiou rodiny Jana Denivka, ktorý s bratskou láskou a hlbokou účasťou zdieľa so sestrou Katarínkou stratu jej syna Milka, jej veľké výčitky a bolesť, ktoré sa symbolicky prenášajú na "postavu" kohútika. Následne sa predstaví už ako otec rodiny s dvoma deťmi a redaktor Roľníckeho hlasu, ktorý sa náhle lúči s umierajúcou milovanou mamou. Na jej nečakanom príchode a túžbe byť ešte chvíľu súčasťou života svojej najbližších autor v niekoľkých hodinách rozprávania poukáže na problémy doby poznačenej vojnou, vnútorným odcudzením sa opätovným hľadaním samého seba a svojich koreňov. Tatarka je schopný i jednoduchým jazykom vytvoriť šokujúcu obraznosť a postaviť srdce čitateľa pred mnohé otázky.