Sylvia Wevers Knihy

Príbeh dvoch sestier z Auschwitzu Silný memoár dvoch odvážnych sestier o odhodlaní prežiť hrôzy holokaustu. V marci 1942 Rena Kornreichová a 997 ďalších mladých žien prinútili nasadnúť do prvého ženského transportu smerujúceho do krutého tábora Auschwitz. Príbeh o láske a odvahe sa začína, keď sa mladá Rena krátko po príchode do tábora smrti stretáva so svojou sestrou Dankou a zisťuje, že miesto, na ktoré sa dostali, bude pravdepodobne ich konečnou stanicou. Tento pravdivý príbeh opisuje tri roky a štyridsať jeden dní neúprosného boja dvoch sestier, ktoré sa odmietli vzdať, a to cez pašovanie krajca chleba pre svojich priateľov po vyhýbanie sa hrozbám, ktoré dennodenne číhali na každom rohu. Dych berúce udalosti v tejto knihe nám pripomínajú, že ľudskosť a nádej môžu prekonať aj neopísateľnú brutalitu. Tetovanie už pravdepodobne vybledlo. No ja nepotrebujem pripomienku. Viem, čo som bola... Viezla som sa v prvom transporte do Auschwitzu. Bola som číslo 1716. Rena Kornreich Gelissen, január 1994.

Impozantné sídlo. Ničivá vojna. Srdce plné nádeje. Augsburg 1916. Zúri prvá svetová vojna a sídlo továrnickej rodiny Melzerovcov sa zmenilo na vojenský lazaret. Paul bol spolu s ostatnými mužmi nútený narukovať na front a ponechať Marie vlastnému osudu. Do továrnikovej vily naďalej prichádzajú ranení, o ktorých sa treba postarať, a pozornosť si vyžaduje aj rodinný podnik. Marie sa nezľakne žiadnej výzvy a so švagrinami Elisabeth a Kitty sa pustí do neľahkého boja za zachovanie melzerovského dedičstva. Všetkých zasiahne nečakaná a hrozná správa. Paula zajali a nádej na jeho oslobodenie je mizivá. V týchto ťažkých časoch do vily prichádza Paulov priateľ, elegantný a šarmantný Ernst von Klippstein, ktorý čoraz častejšie vyhľadáva Mariinu spoločnosť.

Autobiografische overpeinzingen en herinneringen van de Duitse theatermaker Horst Mentzel (1941-).Ieder mens laat sporen na. Sporen in anderen, sporen op foto's, in geschriften, in boeken, sporen door sporen te wissen, sporen door het creëren van kunst, sporen van pijn, sporen van vreugde. Te midden van zulke sporen zit ik nu te snuffelen. Voor het eerst begrijp ik dat mijn geschiedenis pas voorstelbaar wordt als ik haar achter me laat. - Horst MentzelNa zijn moeders begrafenis vindt Horst Mentzel in haar woning een rood kistje met foto's, dagboeken en brieven vanaf 1850. Zo ontdekt hij het verslag uit 1945 van zijn moeders barre vlucht met haar kinderen van Oost- naar Zuid-Duitsland en brieven van zijn grootouders uit Palestina. De familiedocumenten roepen tegenstrijdige herinneringen op. De stok van zijn vader. Zijn jeugd in de barak. De liefde van zijn grootouders. Maar ze roepen ook de vraag op: Wat deed zijn vader in de oorlog? Na jaren van ontkenning gaat Horst de confrontatie aan met het verleden. Opnieuw moet hij een beerput induiken. Horst Mentzel schetst een boeiend tijdsbeeld: België in de Eerste Wereldoorlog, Palastina in de jaren twintig, Duitsland rond 1945, de DDR in de jaren zestig en de naoorlogse theaterwereld waar hij werkte met grote kunstenaars als Max Colpet, Louis de Meester, Elias Canetti en Jos Brink.