Chlapec
- 56 stránok
- 2 hodiny čítania
Zbierka básní popradského rodáka, držiteľa viacerých literárnych ocenení, študenta žurnalistiky Radoslava Tomáša (1982).
Radoslav Tomáš je básnik, ktorého tvorba sa často zameriava na vnútorný svet a osobné skúsenosti. Jeho verše vynikajú introspektívnou hĺbkou a citlivým pozorovaním reality, pričom často reflektuje existenciálne témy. Využíva minimalistický, ale napriek tomu pôsobivý jazyk, aby zachytil komplexnosť ľudských emócií a vzťahov. Jeho básnický štýl je charakteristický úprimnosťou a naliehavosťou.



Zbierka básní popradského rodáka, držiteľa viacerých literárnych ocenení, študenta žurnalistiky Radoslava Tomáša (1982).
Vlčie svadby hovoria o príbehoch, ktoré sú ukryté v každom z nás. Autor na pozadí mýtov otvára otázky, ktoré sú blízke aj dnešnému človeku. Mytológia ukrytá v básňach ponúka živé spojenie s tradíciou, čo v súčasnej literárnej produkcii pri jej chaotickosti a neusporiadanosti chýba. Mýtus zároveň poskytuje materiál, ktorým sa dajú ďalej posúvať hranice, autor ho teda preniesol aj do súčasnosti, k novým problémom a interpretáciám. Básne sú vždy vo dvojiciach (Médea a Iason, Minotaurus a Théseus, Salome a Ján Krstiteľ a pod.), a ukazujú tak svet z obidvoch strán. Nepropagujú iba existenciálny, psychologicky moderný pohľad na človeka, ukazujú aj jeho étos a korene. Vďaka tomu sa s postavami z básní možno stotožniť a vziať si čosi z ich príbehov a rozprávania. Vlčie svadby sú druhou knihou autora. Za prvotinu Chlapec získal v roku 2005 cenu Ivana Kraska za najlepší debut.
Kniha Statusové hlásenia Radoslava Tomáša má podtitul antológia súčasnej európskej poézie. V knihe sa nachádza 35 básnikov a poetiek z rozličných európskych krajín, ktorí takto vytvárajú zvláštnu mozaiku príbehov a zamyslení. No Radoslav Tomáš si ich všetkých vymyslel. Svoje básne podpisoval ich menami a viac ako dva roky publikoval na rôznych miestach na internete vo forme statusov či poznámok. Statusové hlásenia sú teda akýmsi záznamom hry s menami, poéziou, s tými, čo básne čítali. A, samozrejme, hrou so statusom autorstva vo všeobecnosti, statusom rodovej identity pri písaní či geografickým statusom, ktorý krajiny pri čítaní podvedome zanechávajú.