Richard Rorty Knihy

Přednášky významného italského myslitele Umberta Eca o podstatě interpretace a polemické příspěvky současných filozofů k těmto textům. Z obálky knihy: Text je nástroj, vynájdený na to, aby utvoril svojho modelového čitateľa. Opakujem: tento čitateľ nie je autorom „jedinej správnej“ domnienky. Text môže rátať aj s takým modelovým čitateľom, ktorý má právo pokúsiť sa o nekonečný počet domnienok. Empirický čitateľ je len aktérom, vyslovujúcim domnienky o povahe modelového čitateľa, ktorého postuluje text. Keďže zámerom textu je v podstate vytvárať modelového čitateľa, schopného vyslovovať o ňom domnienky, vynachádzavosť modelového čitateľa spočíva v nájdení modelového, teda nie empirického, autora, ktorý v konečnom dôsledku splýva so zámerom textu. Text je teda viac než len parametrom, použitým na zhodnotenie interpretácie, je objektom, ktorý vytvára interpretácia v procese kruhové­ho úsilia o potvrdenie svojej právoplatnosti na základe toho, čo podáva ako svoj výsledok. Nehanbím sa priznať, že tak definujem starý a stále platný „hermeneutický kruh“.

Počnúc Platónom si filozofi kladú otázku, čo je poznanie. Ako poznávame vonkajší svet pohybov, objektov a farieb? Ako poznávame vnútorný svet predstáv, vier a želaní? A ako tieto dva svety spolu súvisia? Človek poznáva mysľou, ale čo je myseľ? Ako možno zistiť, čo sa v nej deje? Aký je vzťah medzi mysľou a telom? Ako svet v nás súvisí so svetom okolo nás? Kniha Myseľ, telo, stroj predstavuje deviatich filozofov a vedcov - R. Dawkinsa, D. C. Dennetta, R. Van Gulicka, T. Nagela, K. H. Pribrama, R. Rortyho, J. R. Searla, R. M. Smullyana a A. M. Turinga, ktorí významne ovplyvnili súčasné diskusie o týchto problémoch, zamestnávajúcich filozofov už viac ako dvetisíc rokov. Okrem filozofov zaujme aj odborníkov v súvisiacich vedných disciplínach ( biológii, logike, psychológii, umelej inteligencii) a každého, kto slobodne rozmýšľa o tom, akú predstavu si mi ľudia máme vytvoriť o sebe a svojom mieste v prírode.

Rortyho najambicióznejšia kniha, v ktorej sa mu podarilo spojiť do jedného myšlienkového celku analytickú filozofiu jazyka, hermeneutiku a pragmatizmus, ktoré väčšina filozofov pokladá za nezlúčiteľné. Výsledkom je filozofický názor, ktorý sa zvykne nazývať neopragmatizmus: podľa neho ľudské poznanie nie je zhoda medzi obsahom našej mysle a skutočnosťou nezávislou od tejto mysle.

Přednášky významného italského myslitele Umberta Eca o podstatě interpretace a polemické příspěvky současných filozofů k těmto textům. Z obálky knihy: Text je nástroj, vynájdený na to, aby utvoril svojho modelového čitateľa. Opakujem: tento čitateľ nie je autorom „jedinej správnej“ domnienky. Text môže rátať aj s takým modelovým čitateľom, ktorý má právo pokúsiť sa o nekonečný počet domnienok. Empirický čitateľ je len aktérom, vyslovujúcim domnienky o povahe modelového čitateľa, ktorého postuluje text. Keďže zámerom textu je v podstate vytvárať modelového čitateľa, schopného vyslovovať o ňom domnienky, vynachádzavosť modelového čitateľa spočíva v nájdení modelového, teda nie empirického, autora, ktorý v konečnom dôsledku splýva so zámerom textu. Text je teda viac než len parametrom, použitým na zhodnotenie interpretácie, je objektom, ktorý vytvára interpretácia v procese kruhové­ho úsilia o potvrdenie svojej právoplatnosti na základe toho, čo podáva ako svoj výsledok. Nehanbím sa priznať, že tak definujem starý a stále platný „hermeneutický kruh“.

Obsah: Predhovor k Malej antológii filozofie 20. storočia (František Mihina - Emil Višňovský) PRAGMATIZMUS VČERA A DNES (Emil Višňovský — František Mihina) Klasický pragmatizmus CHARLES SANDERS PEIRCE (František Mihina) — Upevňovanie viery — Ako vyjasniť naše idey — Princípy fenomenológie — Základy pragmatizmu — Logika ako semiotika: teória znakov — Filozofia a vedy: klasifikácia — Uniformita WILLIAM JAMES (František Mihina) — Prúd myslenia — Existuje „vedomie“? — Radikálny empirizmus — Pragmatizmus a radikálny empirizmus — Pragmatizmus a zdravý rozum — Pragmatistická koncepcia pravdy — Pragmatistický výklad pravdy a jeho nesprávne pochopenia — Pragmatizmus a humanizmus — Pragmatizmus a náboženstvo — Vôľa veriť JOHN DEWEY (Emil Višňovský) — Prečo študovať filozofiu? — Filozofia a americký národný život — Vplyv darvinizmu na filozofiu — Vplyv pragmatizmu na výchovu — Filozofia výchovy — Potreba obnovy filozofie — Skúsenosť a filozofická metóda — Súkromné a verejné — Indivíduum v kultúrnej kríze — Únik z ohrozenia — Model skúmania — Budúcnosť filozofie v nalej ére vedy (Jej rola nikdy nebola väčšia) Neopragmatizmus RICHARD RORTY (Emil Višňovský) — Čo je pragmatizmus — Pragmatizmus a filozofia — Pragmatizmus je politický skrz-naskrz Vybraná bibliografia k štúdiu filozofie pragmatizmu Edičná poznámka Menný register... celý text

Zborník filozofov hlásiacich sa k liberalizmu.

Richard Rorty, profesor na Standforskej univerzite, nie je slovenskému čitateľovi celkom neznámy, najmä vďaka vydaniu jeho kľúčovej knihy Filozofia a zrkadlo prírody (Kalligram 2000). Publikáciu, ktorá sa dostáva do rúk slovenskému čitateľovi teraz, tvorí súbor štúdií venovaných rôznym horúcim filozofickým témam, ktoré však spája originálny variant Rortyho neopragmatizmu s výrazným sociálnym nábojom. Rortyho filozofický postoj je charakteristický predovšetkým zásadným antisubstancionalizmom a antiesencionalizmom. Z jeho úvah sa mu potom aj významné postavy dejín filozofie - napríklad Platón, Aristoteles, Sokrates, Spinoza, Nietzsche, zo súčasných Habermas a, samozrejme Dewey - vynárajú v novom svetle. V závere jednej zo svojich štúdií R. Rorty hovorí, že z hľadiska budúceho lepšieho usporiadania sveta orchidey môžu, ale nemusia byť. Jeho filozofické orchidey však nesporne k úsiliu o takéto usporoadanie prispievajú.

Dva filosofové Richard Rorty a Gianni Vattimo sice vycházejí z odlišných intelektuálních tradic, oba však spojuje kritický přístup k metafyzice. Ve svém díle se zabývají otázkami, které přesahují rámec filofosie a přehodnocují základní otázky náboženského života i víry v Boha. Kniha Budoucnost náboženství obsahuje mimo jiné i dialog mezi těmito dvěma filosofy a je jedinečná nejen tím, že se v ní prolíná Rortyho pragmatismus s Vattimovou hermeneutikou, ale také tím, že dává prostor i diskusi o omezeních tradičního náboženského přesvědčení a moderního sekularismu. Živý dialog, který knihu uzavírá a který moderoval a redigoval Santiago Zabala, analyzuje budoucnost náboženství spolu s politickými, společenskými a historickými aspekty pro náš současný postmoderní, postmetafyzický a postkřesťanský svět charakteristickými.

Metafyzický realismus nechápe svět z lidského hlediska, nýbrž usiluje o jeho zcela objektivní poznání. Svět je tudíž pojímán nezávisle na člověku... Putnam i Rorty se shodují, že metafyzický realismus nedoceněním lidského faktoru způsobuje chybný výklad řady filozofických problémů. Odmítnutí konkrétní podoby realismu však neznamená, že popírají realismus jako takový. Zajímavá polemika seznamuje českého čtenáře s díly výrazných osobností současné post-analytické filozofie. Základní spisy obou autorů o metafyzickém realismu v českém překladu nadále absentují, neboť pouhý úryvek a časopisecký příspěvek nejsou schopny systematicky postihnout hloubku zkoumané problematiky.