Richard Rorty vyvinul osobitý a kontroverzný pragmatizmus, ktorý sa prejavoval na dvoch hlavných osiach. Jedna je kritická – diagnostikuje, čo Rorty považuje za definujúce projekty modernej filozofie. Druhá je pozitívna – snaží sa ukázať, ako by mohla intelektuálna kultúra vyzerať, keď sa oslobodíme od dominantných metafor mysle a poznania. Jadrom Rortyho kritiky je provokatívny pohľad na poznanie ako na reprezentáciu, ako na zrkadlenie sveta mimo mysle. Rorty hľadal spôsoby, ako integrovať a aplikovať kľúčové úspechy Deweyho, Hegela a Darwina v pragmatickej syntéze historicizmu a naturalizmu.
Rortyho najambicióznejšia kniha, v ktorej sa mu podarilo spojiť do jedného myšlienkového celku analytickú filozofiu jazyka, hermeneutiku a pragmatizmus, ktoré väčšina filozofov pokladá za nezlúčiteľné. Výsledkom je filozofický názor, ktorý sa zvykne nazývať neopragmatizmus: podľa neho ľudské poznanie nie je zhoda medzi obsahom našej mysle a skutočnosťou nezávislou od tejto mysle.
Obsah: Predhovor k Malej antológii filozofie 20. storočia (František Mihina - Emil Višňovský) PRAGMATIZMUS VČERA A DNES (Emil Višňovský — František Mihina) Klasický pragmatizmus CHARLES SANDERS PEIRCE (František Mihina) — Upevňovanie viery — Ako vyjasniť naše idey — Princípy fenomenológie — Základy pragmatizmu — Logika ako semiotika: teória znakov — Filozofia a vedy: klasifikácia — Uniformita WILLIAM JAMES (František Mihina) — Prúd myslenia — Existuje „vedomie“? — Radikálny empirizmus — Pragmatizmus a radikálny empirizmus — Pragmatizmus a zdravý rozum — Pragmatistická koncepcia pravdy — Pragmatistický výklad pravdy a jeho nesprávne pochopenia — Pragmatizmus a humanizmus — Pragmatizmus a náboženstvo — Vôľa veriť JOHN DEWEY (Emil Višňovský) — Prečo študovať filozofiu? — Filozofia a americký národný život — Vplyv darvinizmu na filozofiu — Vplyv pragmatizmu na výchovu — Filozofia výchovy — Potreba obnovy filozofie — Skúsenosť a filozofická metóda — Súkromné a verejné — Indivíduum v kultúrnej kríze — Únik z ohrozenia — Model skúmania — Budúcnosť filozofie v nalej ére vedy (Jej rola nikdy nebola väčšia) Neopragmatizmus RICHARD RORTY (Emil Višňovský) — Čo je pragmatizmus — Pragmatizmus a filozofia — Pragmatizmus je politický skrz-naskrz Vybraná bibliografia k štúdiu filozofie pragmatizmu Edičná poznámka Menný register... celý text
Přednášky významného italského myslitele Umberta Eca o podstatě interpretace a polemické příspěvky současných filozofů k těmto textům. Z obálky knihy: Text je nástroj, vynájdený na to, aby utvoril svojho modelového čitateľa. Opakujem: tento čitateľ nie je autorom „jedinej správnej“ domnienky. Text môže rátať aj s takým modelovým čitateľom, ktorý má právo pokúsiť sa o nekonečný počet domnienok. Empirický čitateľ je len aktérom, vyslovujúcim domnienky o povahe modelového čitateľa, ktorého postuluje text. Keďže zámerom textu je v podstate vytvárať modelového čitateľa, schopného vyslovovať o ňom domnienky, vynachádzavosť modelového čitateľa spočíva v nájdení modelového, teda nie empirického, autora, ktorý v konečnom dôsledku splýva so zámerom textu. Text je teda viac než len parametrom, použitým na zhodnotenie interpretácie, je objektom, ktorý vytvára interpretácia v procese kruhového úsilia o potvrdenie svojej právoplatnosti na základe toho, čo podáva ako svoj výsledok. Nehanbím sa priznať, že tak definujem starý a stále platný „hermeneutický kruh“.
Přednášky významného italského myslitele Umberta Eca o podstatě interpretace a polemické příspěvky současných filozofů k těmto textům. Z obálky knihy: Text je nástroj, vynájdený na to, aby utvoril svojho modelového čitateľa. Opakujem: tento čitateľ nie je autorom „jedinej správnej“ domnienky. Text môže rátať aj s takým modelovým čitateľom, ktorý má právo pokúsiť sa o nekonečný počet domnienok. Empirický čitateľ je len aktérom, vyslovujúcim domnienky o povahe modelového čitateľa, ktorého postuluje text. Keďže zámerom textu je v podstate vytvárať modelového čitateľa, schopného vyslovovať o ňom domnienky, vynachádzavosť modelového čitateľa spočíva v nájdení modelového, teda nie empirického, autora, ktorý v konečnom dôsledku splýva so zámerom textu. Text je teda viac než len parametrom, použitým na zhodnotenie interpretácie, je objektom, ktorý vytvára interpretácia v procese kruhového úsilia o potvrdenie svojej právoplatnosti na základe toho, čo podáva ako svoj výsledok. Nehanbím sa priznať, že tak definujem starý a stále platný „hermeneutický kruh“.
Zborník filozofov hlásiacich sa k liberalizmu.
Počnúc Platónom si filozofi kladú otázku, čo je poznanie. Ako poznávame vonkajší svet pohybov, objektov a farieb? Ako poznávame vnútorný svet predstáv, vier a želaní? A ako tieto dva svety spolu súvisia? Človek poznáva mysľou, ale čo je myseľ? Ako možno zistiť, čo sa v nej deje? Aký je vzťah medzi mysľou a telom? Ako svet v nás súvisí so svetom okolo nás? Kniha Myseľ, telo, stroj predstavuje deviatich filozofov a vedcov - R. Dawkinsa, D. C. Dennetta, R. Van Gulicka, T. Nagela, K. H. Pribrama, R. Rortyho, J. R. Searla, R. M. Smullyana a A. M. Turinga, ktorí významne ovplyvnili súčasné diskusie o týchto problémoch, zamestnávajúcich filozofov už viac ako dvetisíc rokov. Okrem filozofov zaujme aj odborníkov v súvisiacich vedných disciplínach ( biológii, logike, psychológii, umelej inteligencii) a každého, kto slobodne rozmýšľa o tom, akú predstavu si mi ľudia máme vytvoriť o sebe a svojom mieste v prírode.