Rafał Wojaczek bol poľský básnik a prozaik, zaradený k tzv. prekliatym básnikom. Jeho tvorba sa zameriavala na témy života a smrti, posadnutosť telesnosťou a ženskosťou. V svojej krátkej kariére zachytil frustráciu mladej generácie uväznenej v klamlivom politickom systéme. Wojaczek provokoval svojím otvoreným zobrazovaním alkoholizmu a spoločenského úpadku, čím zanechal nesmazateľnú stopu v poľskej literatúre.
Kniha je reprezentatívnym výberom básní z celej Wojaczkovej tvorby. Nachádzajú sa v nej básne zo všetkých piatich básnických zbierok. V poslednej časti Na smiech a výsmech Boha sú verše z básnikovej pozostalosti, buď pripravované na vydanie samotným autorom, alebo odsunuté cenzúrou z predošlých zbierok.